Banány sú vo všeobecnosti považované za zdravé a výživné ovocie. Ich sladká chuť, vysoký obsah draslíka a rýchla stráviteľnosť ich robia ideálnou desiatou pred fyzickou aktivitou.
No hoci sa môžu zdať neškodné, v skutočnosti sa okolo tohto ovocia v priebehu dejín zhromaždilo množstvo temných a znepokojivých príbehov, ktoré siahajú od rasizmu, cez násilie až po smrť. Informuje listverse.com.
Kat z Indie a jeho banánové tajomstvo
Nata Mullick, veterán medzi katmi z Kalkaty, bol počas svojej viac než šesťdesiatročnej kariéry svedkom smrti mnohých odsúdencov. Popravy, ktoré vykonával, sa týkali tých najzávažnejších zločinov – od znásilnení až po brutálne vraždy. K tomuto remeslu sa dostal ako pokračovateľ rodinnej tradície, keďže aj jeho otec bol katom.
Mullick svojho vnuka zasvätil do tohto sveta smrti, pričom tvrdil, že ide o prácu, ku ktorej bol doslova predurčený.
Okrem psychologickej prípravy na popravy venoval osobitnú pozornosť aj technike – správne uviazaná slučka a vhodne pripravený povraz boli podľa neho kľúčom k „dobre vykonanej práci“. Nečakane, práve banány zohrávali v jeho rituáloch osobitnú rolu. Povraz totiž mazal roztlačenými banánmi a olejom, aby zabezpečil jeho klzkosť a tým plynulejšie dokonanie popravy.
Banány ako palivo pre otrokárstvo
Banány sa do amerického kontinentu dostali približne v rovnakom čase ako otroctvo. Spočiatku sa na plantážach pestovali najmä ako tieň pre výnosnejšie plodiny, no neskôr si majitelia pozemkov uvedomili ich nutričný potenciál. Vďaka vysokému obsahu cukrov a draslíka sa z banánov stal ideálny a najmä lacný zdroj energie pre otrokov, ktorí pracovali v ťažkých podmienkach na poliach.
Týmto spôsobom sa banány stali súčasťou systému vykorisťovania, pričom slúžili ako biologické „palivo“ pre nútenú prácu tisícok ľudí.
Ovocie, ktoré sa stalo nástrojom rasizmu
Spojenie banánov s rasistickými stereotypmi má dlhú a hanebnú históriu. Černosi boli často prirovnávaní k opiciam, pričom banány sa stali symbolickým nástrojom tejto urážky. Tento dehumanizujúci obraz sa preniesol aj do športu, kde boli banánové šupky hádzané na černošských hráčov ako prejav pohŕdania.
Aj v 21. storočí sa takéto incidenty stále dejú. V roku 2014 v Španielsku a v roku 2022 v Paríži sa stali prípady, kedy fanúšikovia hodili banány na hráčov s tmavou pleťou.
Hoci páchateľom boli udelené prísne tresty vrátane doživotných zákazov vstupu na štadióny, samotný fakt, že tieto činy pretrvávajú, svedčí o pretrvávajúcej diskriminácii.
Krvavý štrajk banánových robotníkov
Banány sú úzko späté aj s tragédiou známej ako Banánový masaker. V roku 1928 sa robotníci spoločnosti United Fruit Company (dnes známej ako Chiquita) vzbúrili proti neľudským pracovným podmienkam. Kolumbijský prezident sa postavil na stranu korporácie a vyslal vojakov, aby protest násilne ukončili.
Na námestí, kde sa zhromaždili tisíce robotníkov a ich rodiny, bola otvorená paľba. Odhady hovoria o stovkách až tisícoch mŕtvych, no presný počet obetí ostáva neznámy. Banány sa tak premenili z potraviny na symbol krvavého útlaku.
Pesticídy a smrť na plantážach
V roku 2022 sa na banánových plantážach v kambodžskom Kampong Cham objavili vážne zdravotné komplikácie medzi zamestnancami. Pracovníci hromadne kolabovali, pociťovali nevoľnosť a závraty. Tvrdenia nadriadených, že ide o lenivosť, sa rozplynuli, keď došlo k úmrtiam.
Vyšetrovanie ukázalo, že príčinou mohlo byť vystavenie toxickým pesticídom, ktoré kontaminovali prostredie aj ubytovne. Viac než dvesto pracovníkov utrpelo následky a desiatky boli hospitalizované. Napriek počiatočnému podozreniu na kontaminovaný alkohol sa dôkazy priklonili k chemickému znečisteniu prostredia.
Rádioaktívne banány? Áno, ale bezpečne
Zaujímavosťou je, že banány prirodzene obsahujú rádioaktívny izotop draslíka-40. Hoci je rádioaktivita veľmi nízka, ide o reálny fyzikálny jav. Konzumáciou jedného banánu človek prijme len 0,01 milirému žiarenia.
Pre porovnanie – na úroveň zubného röntgenu by bolo potrebné zjesť asi 50 banánov naraz. Na smrteľnú dávku by ich však bolo potrebné zjesť viac ako 50 miliónov, čo robí túto hrozbu skôr vedeckou zaujímavosťou než reálnym rizikom.
Nevinná šupka môže zabíjať
Motív pošmyknutia na banánovej šupke je známy najmä z humoristických scén. No v realite sa stali prípady, keď tento nenápadný odpad spôsobil vážne zranenia a dokonca aj smrť. V 19. a 20. storočí bolo v New Yorku zaznamenaných niekoľko takýchto incidentov.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
