Blíži sa desiate výročie referenda, v ktorom sa Briti rozhodli odísť z Európskej únie. Hlasovanie v júni 2016 prinieslo nečakaný výsledok, ktorý okamžite rozkolísal finančné trhy, hoci samotné Spojené kráľovstvo formálne vystúpilo z EÚ až v januári 2020. Koncom toho istého roka krajina opustila aj jednotný trh a colnú úniu, čím sa začal uplatňovať nový model obchodných vzťahov s Úniou.
Dopady tohto kroku na britské hospodárstvo pre portál openiazoch.sk analyzovala Kathleen Brooks, riaditeľka výskumu spoločnosti XTB. Podľa jej hodnotenia si britská ekonomika aj po Brexite zachovala základné črty. Ide o veľkú a rozvinutú ekonomiku s pomalším tempom rastu, ktorá stojí najmä na sektore služieb. Z dostupných údajov však vyplýva, že od roku 2016 Spojené kráľovstvo zaostávalo za ostatnými vyspelými ekonomikami združenými v skupine G7.
Brooks upozorňuje, že Brexit sa prejavil troma zásadnými spôsobmi. Prvým bol výrazný pokles investičnej aktivity v porovnaní s obdobím pred referendom. Druhým faktorom sa stali nové obchodné komplikácie vo vzťahoch s Európskou úniou po odchode z jednotného trhu. Tretím problémom bol slabý rast produktivity, ktorý v posledných rokoch nenabral výraznejšie tempo. Po roku 2020 sa navyše pridružil aj nedostatok pracovnej sily, ktorý ekonomický rast ešte viac pribrzdil. Výsledky prieskumu Decision Maker Panel, na ktorom sa podieľali King’s College a Bank of England, ukazujú, že do začiatku roka 2025 bol britský HDP o šesť až osem percent nižší, než by zodpovedalo vývoju bez Brexitu.
Za týmto vývojom podľa analytičky stojí najmä prudký útlm podnikových investícií. Prieskum naznačil, že investície firiem boli o 12 až 18 percent nižšie než pred referendom, pričom hlavnou príčinou bola dlhodobá neistota spojená s odchodom z EÚ. Táto neistota a slabé investície sa následne podpísali aj pod pokles produktivity, ktorá sa dostala približne o štyri percentá pod úroveň pred Brexitom.
Riziká vyplývajúce z obchodných bariér
Zaujímavé podľa Brooks je, že spomalenie rastu a produktivity nebolo priamo dôsledkom okamžitého poklesu obchodu medzi Spojeným kráľovstvom a EÚ. Obchodné vzťahy totiž fungovali bez zásadných obmedzení až do roku 2021. Problémy sa prejavovali skôr postupne, v rámci dlhodobého prispôsobovania sa novým podmienkam. Tento proces podľa analytičky poukazuje na širšie riziká, ktoré prináša zvyšovanie obchodných bariér medzi vyspelými ekonomikami.
Napriek negatívnym dopadom nie je obraz britskej ekonomiky po Brexite výlučne pesimistický. Sektor služieb, ktorý sa podieľa na tvorbe HDP približne 80 percentami, sa ukázal ako mimoriadne odolný. Nezamestnanosť zostáva nízka a Londýn si naďalej drží pozíciu jedného z najvýznamnejších finančných centier sveta.
Žiadne iné európske mesto ho v tomto smere nedokázalo nahradiť. Brooks zároveň pripomína, že tempo rastu HDP v Spojenom kráľovstve je porovnateľné s vývojom v Európe, kde bol hospodársky rast v posledných rokoch tiež slabý. Po pandémii Covid-19 zaznamenalo napríklad Nemecko jeden z najhorších výsledkov v rámci veľkých ekonomík. Pandémia tak mala na globálne hospodárstvo výraznejší vplyv než samotný Brexit.
Spojené kráľovstvo ako technologická veľmoc
Pozitívnym zistením je aj to, že odchod z EÚ neoslabil pozíciu Spojeného kráľovstva v oblasti moderných technológií. Podľa Brooks krajina zaznamenáva rastúci prílev verejných aj súkromných investícií do technologického sektora, najmä v oblasti umelej inteligencie. Hodnota tohto sektora sa blíži k hranici jedného bilióna libier, vďaka čomu sa Spojené kráľovstvo radí medzi tri najväčšie technologické ekosystémy na svete, hneď za USA a Čínou.
V porovnaní s krajinami EÚ má Británia v tejto oblasti výrazný náskok. V roku 2024 prilákala rizikový kapitál v objeme 16,2 miliardy dolárov, čo prevýšilo investície smerujúce do Francúzska a Nemecka dohromady. Výrazne sa presadzuje aj v oblasti kvantových technológií, kde jej podľa počtu firiem a výšky súkromných investícií patrí druhá priečka za Spojenými štátmi.
Investori reagovali opatrne
Brexit podľa analytičky priniesol vysokú mieru neistoty, ktorú finančné trhy vnímajú veľmi citlivo. Po referende sa to odrazilo na cenách britských aktív. Obchodne vážená libra v uplynulom desaťročí zaostávala za eurom aj americkým dolárom. Menový pár GBP/USD sa od roku 2016 nedokázal dostať nad hranicu 1,50 dolára. Kým v rokoch 2010 až 2016 sa priemerný kurz pohyboval okolo úrovne 1,58 USD, po Brexite klesol tesne pod 1,30 USD.
Oslabenie libry však nemožno pripisovať výlučne Brexitu. Významnú rolu zohrala aj pandémia Covid-19 či fiškálne kroky vlády bývalej premiérky Liz Trussovej. Brooks však upozorňuje, že oslabenie amerického dolára v poslednom období zvyšuje šance na opätovné posilnenie britskej meny, keď sa svetová ekonomika postupne vyrovnáva s dôsledkami Brexitu aj novými geopolitickými zmenami.
Britské akcie sa vracajú do hry
Index FTSE 100 po roku 2016 zaostával za viacerými európskymi indexmi, čo naznačovalo odliv kapitálu zo Spojeného kráľovstva, najmä smerom do USA. V dlhšom horizonte však britský akciový trh výrazne nezaostal za francúzskym CAC 40 ani za indexom Eurostoxx 50. Najväčším víťazom poslednej dekády bol nemecký DAX a najmä americké akcie, ktoré od roku 2020 dosahovali výraznú nadvýkonnosť.
Podľa Kathleen Brooks sa však situácia začína meniť. Za posledných dvanásť mesiacov index FTSE 100 prekonal nielen európske, ale aj americké trhy. Brexit síce v uplynulej dekáde oslabil libru, spomalil hospodársky rast a negatívne ovplyvnil produktivitu, no postupne sa objavujú signály stabilizácie. Spojené kráľovstvo si podľa analytičky nachádza nové miesto mimo EÚ a ekonomický rast opäť naberá na sile. Brexit už navyše nie je hlavnou témou politických a ekonomických debát. Do popredia sa dostávajú širšie otázky globálneho hospodárskeho usporiadania, ktoré ovplyvňuje najmä politika Spojených štátov a dôraz na princíp America First.
