Od septembra vstupuje do platnosti iniciatíva „práca namiesto dávok“, ktorá zásadne mení pravidlá pre poberateľov dávky v hmotnej núdzi. Minister práce Erik Tomáš zdôraznil, že cieľom je motivovať ľudí k prijatiu zamestnania alebo vzdelávacích aktivít, pričom systém bude nastavený spravodlivejšie a motivačnejšie.
Ak človek schopný pracovať odmietne ponúknuté zamestnanie z úradu práce, čaká ho strata alebo krátenie dávky.
- Prvé odmietnutie: dávka sa odoberie na 1 mesiac.
- Opakované odmietnutie: krátenie dávky na 3 mesiace.
Tento cyklus sa bude opakovať, až kým uchádzač prijme prácu. Za dôvod na odobratie dávky sa bude považovať aj porušenie pracovnej disciplíny či predstieraná PN.
Výhody pre tých, ktorí si prácu nájdu
Nový zákon rieši aj problém exekúcií. Ľudia, ktorí nastúpia do zamestnania, dostanú ešte prvé dva mesiace plnú dávku v hmotnej núdzi. To má byť motivačný faktor pre tých, ktorí sa doteraz báli, že im exekútori zoberú celý plat.
Ministerstvo zachováva aktivačné práce, ale v novom motivačnom modeli:
- základný príspevok za malé obecné služby,
- 1,5-násobok pri účasti na vzdelávacom alebo rekvalifikačnom kurze,
- dvojnásobok príspevku pre tých, ktorí si zároveň nájdu prácu.
Novinkou je, že aktivačné služby bude možné vykonávať aj mimo obce trvalého bydliska.
Koľko ľudí sa zmeny dotknú?
Na Slovensku je viac než 120-tisíc poberateľov dávok v hmotnej núdzi (vrátane spoluposudzovaných osôb). Z toho až 43-tisíc ľudí je schopných pracovať – práve na nich sa opatrenia sústredia. Pre ľudí s reálnou prekážkou v práci však zákon zavádza jasné výnimky.
Súčasťou zmien je aj zapojenie približne 40 rómskych asistentov na 18 úradoch práce. Tí budú pomáhať s komunikáciou a sprostredkovaním práce v rómskych komunitách, aby sa odstránili bariéry a zamedzilo diskriminácii. Tento krok ocenil aj vládny splnomocnenec pre rómske komunity Alexander Daško.
Vláda pod paľbou kritiky
Minister práce, sociálnych vecí a rodiny Erik Tomáš (Hlas-SD) opatrenie obhajuje ako súčasť programu Práca namiesto dávok, no opozícia hovorí o nespravodlivom zásahu voči najchudobnejším. Podľa opozičného poslanca Petra Polláka (hnutie Slovensko, Za ľudí, KÚ) novela oberá tisíce ľudí o poslednú formu záchrany. „Namiesto toho, aby vláda podala ľuďom rebrík, berie im aj tých necelých 90 eur mesačne, čo im zostáva. Je to posledná sieť, ktorá drží rodiny nad vodou, pričom výdavky stúpajú, potraviny a energie sú drahšie a vláda šetrí práve na tých, ktorí majú najmenej,“ upozornil.
Pollák zároveň zdôrazňuje, že novela zákona podľa neho cieli najmä na rómske komunity, a tým podporuje negatívne stereotypy o ich neochote pracovať. Problémom podľa neho nie sú samotní Rómovia, ale nečinnosť vlády pri podpore vzdelávania, vytvárania pracovných miest či boja proti diskriminácii. V regiónoch, kde je nedostatok pracovných ponúk, firmy odchádzajú do zahraničia alebo krachujú. Aj tam, kde pracovné miesta sú, Rómovia čelia častému odmietaniu zo strany zamestnávateľov.
Opozičný poslanec varuje, že odoberanie dávok nebude mať pozitívny vplyv na zamestnanosť. Naopak, podľa neho môže viesť k hlbšej chudobe, zhoršeniu zdravotného stavu ľudí a ohrozeniu tisícok detí. „Je šokujúce, že tento krok podporuje aj splnomocnenec vlády pre rómske komunity, ktorý by mal stáť na strane ľudí, nie na strane cynickej politiky,“ uzavrel Pollák.
