Zatiaľ čo Irán pôvodne dodával Rusku útočné drony Shahed-136, dnes ich Moskva vyrába vo vlastnej réžii – a vo veľkom. Závod Alabuga v Tatársku, asi 960 kilometrov od Moskvy, sa za posledné dva roky premenil na plne sebestačný výrobný komplex, kde vzniká väčšina súčiastok pre tieto zbrane.
Podľa generálneho riaditeľa Timura Šagivalejeva je závod schopný prijať surové hliníkové tyče, spracovať ich na motory, vyrábať elektroniku z čipov a z uhlíkových vlákien a sklených kompozitov vytvárať trupy dronov – všetko pod jednou strechou. Tento posun znamená, že približne 90 % výrobných procesov sa dnes uskutočňuje v Rusku bez závislosti na iránskych dodávkach. Informuje portál CNN.
Od spolupráce k napätiu
Vzťahy medzi oboma krajinami však ochladli. Západné spravodajské zdroje tvrdia, že Teherán začína byť nespokojný, pretože napriek rozsiahlej podpore – vrátane dodávok dronov, rakiet a ďalších zbraní – od Moskvy nedostal očakávanú protihodnotu. K frustrácii prispelo aj júnové izraelské bombardovanie iránskeho jadrového programu, po ktorom Rusko vyjadrilo len mierne odsúdenie.
„Irán možno očakával, že Rusko urobí viac, alebo podnikne kroky bez toho, aby ho k tomu niekto vyzval,“ povedal Ali Akbar Dareini z Centra pre strategické štúdie. Podľa neho sa mohlo jednať aspoň o posilnenie dodávok zbraní, technickú podporu alebo zdieľanie spravodajských informácií.
Jeden zo západných analytikov to interpretuje ako dôkaz „čisto transakčného a utilitárneho charakteru“ spolupráce medzi Moskvou a Teheránom: „Tento otvorený odstup dokazuje, že Rusko nikdy nekoná nad rámec svojich okamžitých záujmov – aj keď ide o partnera, ktorý je kľúčovým dodávateľom dronov.“
Raketový rast výroby a inovácie
Po začiatku invázie v roku 2022 Rusko drony Shahed-136 dovážalo priamo z Iránu. O rok neskôr už existovala dohoda v hodnote 1,75 miliardy dolárov na domácu výrobu 6 000 kusov do septembra 2025. Tento cieľ bol naplnený o rok skôr a dnes Alabuga vyrobí viac než 5 500 dronov mesačne.
Podľa ukrajinskej rozviedky sa cena jedného stroja znížila z približne 200-tisíc dolárov v roku 2022 na asi 70-tisíc dolárov v roku 2025. Nové modely majú väčšie bojové hlavice, lepšie spojenie a dlhšiu výdrž batérií, čo ich robí nebezpečnejšími a odolnejšími.
Tieto inovácie však znamenajú aj menšiu kontrolu Teheránu nad výsledným produktom. „Moskva sa snaží úplne zvládnuť výrobný cyklus a zbaviť sa budúcich závislostí od Teheránu,“ uviedol západný spravodajský zdroj.
Nedodržané záväzky
Súčasťou problémov je aj fakt, že iránska firma Sahara Thunder a ďalšie subjekty si sťažujú na oneskorené alebo chýbajúce platby, čo je podľa zdrojov dôsledok dlhodobých sankcií voči Rusku. Okrem toho viazne aj transfer ruských leteckých technológií, ktorý bol sľúbený výmenou za iránsku podporu.
Podľa Davida Albrighta, bývalého inšpektora OSN, by však časť modernizovaných dronov mohla smerovať späť do Iránu, aby mu pomohla obnoviť zásoby po izraelských útokoch. „Je to veľmi nebezpečné,“ upozorňuje.
Zaznamenané boli aj lety vojenského nákladného lietadla Iljušin-76 z Moskvy do Teheránu, ktoré podľa iránskych médií mohlo viezť posledné komponenty systému S-400.
Dareini tvrdí, že aj keď vzťahy prechádzajú krízou, Teherán z nich stále dokáže ťažiť: „Irán už získal, a veľmi pravdepodobne ešte získa, to, čo potrebuje pre svoju bezpečnosť – či už pôjde o vojenskú techniku, hospodársku spoluprácu, technológie alebo čokoľvek iné.“
