Výskum z Barcelony potvrdil, že fyzická aktivita v strednom veku môže chrániť mozog pred neurodegeneráciou. Aj tí, ktorí nesplnili odporúčania WHO, mali lepšie výsledky ako ľudia so sedavým spôsobom života.
Dôležitý je pohyb
Zvýšenie fyzickej aktivity u ľudí vo veku 45 až 65 rokov môže výrazne znížiť riziko rozvoja Alzheimerovej choroby. Vyplýva to z novej štúdie publikovanej v odbornom časopise Alzheimer’s & Dementia, ktorá skúmala vplyv pohybu na mozgové zmeny spojené s týmto ochorením. Informuje o tom portál Pravda.
Výskumníci z Inštitútu pre globálne zdravie v Barcelone sledovali 337 obyvateľov Katalánska, ktorí mali Alzheimerovu chorobu v rodinnej anamnéze. Účastníci boli počas štyroch rokov rozdelení do troch skupín: tí, ktorí dodržiavali odporúčania WHO, tí, ktorí cvičili menej, a sedaví účastníci bez fyzickej aktivity.
Výsledky ukázali, že tí, ktorí pravidelne cvičili podľa odporúčaní Svetovej zdravotníckej organizácie (150 až 300 minút stredne intenzívneho alebo 75 až 150 minút intenzívneho pohybu týždenne), mali v mozgu menšiu akumuláciu škodlivého beta-amyloidu – proteínu, ktorý narúša komunikáciu medzi neurónmi a je prvým znakom Alzheimerovej choroby.
Stačí aj menej pohybu
Zaujímavým zistením bolo, že aj účastníci, ktorí síce nedosiahli odporúčané množstvo pohybu, ale neboli úplne sedaví, mali zdravšiu štruktúru mozgu. Konkrétne mali väčšiu kortikálnu hrúbku v oblastiach spájaných s pamäťou, ako je mediálny temporálny lalok. „Aj tí, ktorí vykonávali menej fyzickej aktivity, než sa odporúča, mali väčšiu kortikálnu hrúbku ako sedaví účastníci, čo naznačuje, že akékoľvek množstvo pohybu – hoci aj minimálne – má pozitívny vplyv na zdravie,“ uviedla hlavná autorka štúdie Müge Akıncı.
Kortikálna hrúbka je kľúčová pre kognitívne funkcie a jej stenčenie je jedným z prvých príznakov neurodegenerácie.
Výsledky záviseli aj od postupného zvyšovania aktivity
Štúdia neanalyzovala len to, či účastníci dosiahli stanovené cieľové hodnoty aktivity, ale aj to, ako sa ich pohybové návyky menili v čase. Ukázalo sa, že prospešné účinky boli spojené aj s postupným zvyšovaním fyzickej aktivity.
„Tieto zistenia posilňujú význam podpory fyzickej aktivity v strednom veku ako stratégie verejného zdravia na prevenciu Alzheimerovej choroby,“ zdôraznila výskumníčka Eider Arenaza-Urquijo, ktorá sa na štúdii podieľala.
Až 13 % prípadov možno pripísať fyzickej nečinnosti
Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie možno až 13 % všetkých prípadov Alzheimerovej choroby na svete pripísať nedostatku pohybu. To znamená, že pohybová aktivita je jedným z najdôležitejších faktorov, ktoré možno ovplyvniť už v strednom veku.
Vedci preto apelujú na tvorcov politík, aby fyzickú aktivitu zaradili medzi hlavné nástroje prevencie duševných ochorení. Intervencie zamerané na zvyšovanie pohybu môžu byť podľa nich kľúčové pre zníženie výskytu demencie v budúcnosti.
Alzheimerova choroba v číslach
Alzheimerova choroba je najčastejším typom demencie. Ide o nezvratný proces poškodzovania mozgu, pri ktorom dochádza k postupnej strate pamäti, myslenia a schopnosti vykonávať každodenné činnosti. Na Slovensku trpí demenciou podľa odhadov približne 60-tisíc ľudí.
