Slovensko sa rozhodlo ponúknuť občanom možnosť investovať do štátnych dlhopisov s úrokom 3 a 3,3 percenta. Predstavitelia vlády prezentovali tento krok ako spôsob, ktorým podporia finančnú gramotnosť a umožnia Slovákom výhodnejšie zhodnotiť svoje úspory. Realita je však komplikovanejšia.
Ako vysvetľujú odborníci z Finaxu vo svojom podcaste Inteligentné investovanie, v konečnom dôsledku tieto dlhopisy znamenajú vyššie náklady pre štát a ich výnosy občania zaplatia sami – cez zvýšené dane a zdraženie služieb. Bola táto emisia skutočne prospešná, alebo ide len o ekonomický nezmysel?
Štát na dlhopisoch pre občanov zaplatí až o 9-miliónov eur viac
Na prvý pohľad sa môže zdať, že retailové dlhopisy sú pre občanov skvelou príležitosťou. Garantovaný výnos, nulové dane a štát ako emitent – čo môže byť lepšie? Problém však spočíva v tom, kto tieto výnosy reálne zaplatí.
Na rozdiel od bežnej emisie štátnych dlhopisov, kde si Slovensko požičiava na medzinárodných trhoch za nižší úrok, boli retailové dlhopisy nastavené s vyšším výnosom – 3 % a 3,3 %. To znamená, že štát v konečnom dôsledku zaplatí viac. Odhady hovoria o dodatočných nákladoch vo výške 8 až 9 miliónov eur.
A kto tieto peniaze pokryje? Vláda ich musí vybrať inak – vyššou DPH, novou transakčnou daňou či vyšším zaťažením podnikov, ktoré následne premietnu zvýšené náklady do cien svojich produktov. Ján Tonka to zhrnul nasledovne:
„Štát by sa mal správať ako dobrý hospodár. Ty chceš, aby si štát požičiaval čo najlacnejšie, lebo ten účet na konci dňa zaplatíme všetci – cez dane, DPH a ďalšie odvody.“
Výsledok? Slováci si síce krátkodobo prilepšia, ale dlhodobo si tieto výnosy zaplatia sami.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
