Skutočný dôvod? Možno len marketingový ťah
V diskusii tiež zaznela otázka, či vláda touto emisiou jednoducho nekopírovala model iných krajín bez hlbšej analýzy, či je to pre Slovensko efektívne.
„Mám pocit, že len bezhlavo kopírujú, čo vidia v Maďarsku, bez rozmýšľania nad tým, či to dáva zmysel pre našu krajinu,“ skonštatoval Jursa.
Nie je vylúčené, že za týmto krokom bola aj snaha ukázať občanom, že štát ponúka výhodnejšiu alternatívu k bankám, ktoré sú často kritizované za nízke úroky na vkladoch. Lenže štát sa pri tom správa ako firma, ktorá predáva produkt pod cenou a stratu si potom vykompenzuje vyššími poplatkami na iných miestach.
Zisk pre niekoho, účet pre všetkých
Na papieri sa môže zdať, že retailové štátne dlhopisy boli úspešným projektom. Boli okamžite vypredané, ponúkli vyššie výnosy ako bežné bankové produkty a priniesli občanom atraktívnu alternatívu na krátkodobé investovanie.
Avšak v širšom kontexte ide o krok, ktorý v konečnom dôsledku zvyšuje náklady pre štát aj občanov. Z výnosov sa tešia bonitnejší investori, zatiaľ čo účet za ne zaplatíme všetci – vyššími daňami, poplatkami a zdražovaním.
Bola teda táto emisia nevyhnutná? Alebo len ďalší príklad politického marketingu, kde štát zaplatil milióny za populistický projekt, ktorý v konečnom dôsledku neslúži bežným občanom, ale len úzkej skupine tých, ktorí si to môžu dovoliť?
