Indická pajahoda (Potentilla indica), často označovaná aj ako indická mochna, sa na prvý pohľad môže zdať ako chutná lesná jahoda. Jej vzhľad je naozaj veľmi podobný – no ak sa necháte zlákať, čaká vás skôr sklamanie než pôžitok.
Táto rastlina sa rozširuje nielen v záhradkách a na balkónoch, kde sa vysádza pre svoj dekoratívny charakter, ale čoraz častejšie sa objavuje aj vo voľnej prírode. Naraziť na ňu môžete na okrajoch lesov či v mestských zelených zónach. A hoci vyzerá takmer rovnako ako divoká jahoda, sú medzi nimi jasné rozdiely. Informuje portál SITA.
Najvýraznejší rozdiel je viditeľný pri plodoch. Zatiaľ čo lesné jahody sú pretiahnuté a zvyknú sa ohýbať k zemi, plody indickej pajahody sú guľaté, tuhé a smerujú vzpriamene nahor. Navyše, výrazným rozdielovým znakom je chuť. Kým pravé jahody očaria sladkosťou a vôňou, plody pajahody sú bez chuti, prípadne horkasté a nevábne.
Konzumácia môže vyvolať tráviace ťažkosti
Dobrou správou je, že indická pajahoda nie je jedovatá v pravom zmysle slova. Napriek tomu sa jej neodporúča zjesť viac, než len pár kúskov. Väčšie množstvo (približne 20 plodov a viac) môže u citlivejších osôb vyvolať zdravotné komplikácie – od bolestí brucha a hnačiek až po alergické reakcie. Chuť týchto plodov je však natoľko nevýrazná, že sa málokto nechá zlákať na opakovanú konzumáciu.
Tradičné využitie v liečiteľstve
V ázijskej medicíne, predovšetkým v tradičnej čínskej, sa však táto rastlina využíva ako liečivo. Pôsobí antisepticky a využíva sa na zníženie teploty. Obsahuje totiž celý rad cenných látok – od vitamínu C cez minerály ako železo, horčík, vápnik, fosfor a draslík, až po účinné zlúčeniny ako daucosterol a beta-amyrín.
To z nej robí nielen okrasný prvok, ale aj možný zdroj zdravie podporujúcich látok.
Vzhľad a pestovanie
Indická pajahoda je nízka trvalka, ktorá dorastá do výšky zhruba 10 až 30 cm. Vďaka svojej schopnosti rozrastať sa poplazmi aj semenami sa považuje za skvelú pôdopokryvnú rastlinu. V letných mesiacoch kvitne nápadnými žltými kvetmi, ktoré priťahujú opeľovače ako čmeliaky či motýle.
Plody dozrievajú od leta až do jesene a vyznačujú sa sýtočervenou farbou. Na rozdiel od lesných jahôd však rastlina nemení svoj charakter a neprechádza do „divokého režimu“, pokiaľ ju cielene nerozmnožujete. Vďaka tomu je ideálna napríklad pod kríky či stromy, kde bráni prerastaniu buriny a tvorí kompaktný koberec.
Rýchly rast – výhoda aj výzva
Ak ju raz vysadíte, pripravte sa na to, že sa bude veľmi intenzívne rozširovať. Jej poplazy môžu dosiahnuť dĺžku až 80 cm, a semenami sa šíri ešte rýchlejšie. Preto je dôležité udržiavať jej rast pod kontrolou, najmä ak nechcete, aby ovládla celú záhradu.
Preferuje mierne vlhkú pôdu a najlepšie sa jej darí v polotieni. V skutočnosti však ide o mimoriadne nenáročnú rastlinu, ktorá sa vie prispôsobiť aj menej ideálnym podmienkam.
Krásna, ale nie na jedenie
Hoci sa indická pajahoda môže tváriť ako chutná pochúťka, nenechajte sa oklamať. Nie je určená na konzumáciu a jej chuť vás určite neosloví. Navyše, pri prehnanej konzumácii môže spôsobiť nepríjemnosti.
Ako súčasť záhradnej výsadby je však mimoriadne zaujímavá – nielenže skrášli priestor, ale poslúži aj ako praktická výplň. Len nezabudnite všetkých doma upozorniť, že nejde o pravé jahody!
