Umelá inteligencia sa v priebehu posledných rokov presunula z technologickej kuriozity do každodennej praxe. Chatboty dnes pomáhajú s písaním textov, orientáciou v informáciách či výpočtami, ktoré by ešte nedávno vyžadovali odborníka.
Práve hranica medzi užitočnou asistenciou a nebezpečným nahrádzaním profesionálov sa však stáva čoraz diskutovanejšou témou.
Regulácia, ktorá vyvolala zmätok
Začiatkom roka 2026 sa v médiách objavili správy, že nástroje ako ChatGPT alebo Gemini už nebudú poskytovať lekárske ani právne rady. Impulzom bola úprava podmienok používania zo strany OpenAI. Podľa Kamila Aujeského, odborníka na zmysluplné využívanie umelej inteligencie s 15-ročnými skúsenosťami v online prostredí, však išlo skôr o nepochopenie než o skutočný zákaz. V rozhovore pre portál SITA prezradil viac.
Modely naďalej odpovedajú na všeobecné otázky týkajúce sa zdravia či práva, no robia tak s výraznými upozorneniami. Pri zdravotných témach odporúčajú kontaktovať lekára a pri právnych textoch zdôrazňujú, že ide len o orientačné šablóny, nie o záväzné dokumenty. Ako Aujeský vysvetľuje, ide skôr o formálnu ochranu vývojárov než o zásadnú zmenu fungovania systémov.
Prečo AI nenahradí vyšetrenie
Používanie chatbotov ako náhrady za lekára považuje Aujeský za mimoriadne rizikové. Základný problém spočíva v tom, že umelá inteligencia pracuje výlučne s informáciami, ktoré jej používateľ poskytne. Lekár pritom vie cielene klásť otázky, vnímať súvislosti a pracovať s neverbálnymi signálmi. AI takúto schopnosť nemá.
Ľudia navyše často nevedia presne opísať svoje príznaky alebo vynechávajú podstatné detaily. Výsledkom môže byť zavádzajúca odpoveď, ktorá síce znie presvedčivo, no je postavená na neúplných alebo chybných údajoch.
Právne rady bez zodpovednosti
Podobná situácia nastáva aj v oblasti práva. Chatbot dokáže pomôcť s orientáciou v zákonoch alebo s prípravou základného návrhu zmluvy, no pri zložitejších prípadoch sa riziko výrazne zvyšuje. Umelá inteligencia nenesie právnu zodpovednosť za následky svojich odporúčaní. Tú vždy nesie človek, ktorý sa podľa nich rozhodne konať.
Aujeský upozorňuje, že pri jednoduchých interpretáciách môže byť AI užitočná, no pri komplexných právnych sporoch alebo významných finančných rozhodnutiach by mala slúžiť maximálne ako podporný nástroj.
Keď sa rady zmenia na hrozbu
Riziká nekontrolovaného používania AI nie sú len teoretické. Odborník pripomína viacero reálnych prípadov, keď odporúčania umelej inteligencie viedli k vážnym následkom. Medzi najznámejšie patrí incident z Anglicka, kde 21-ročný muž plánoval útok na britskú kráľovnú kušou po tom, ako ho v jeho úmysle „utvrdzovala“ AI. Prípad skončil deväťročným trestom odňatia slobody.
Takéto situácie podľa Aujeského ukazujú, že modely trénované na dátach z internetu môžu generovať aj nepravdivé či nebezpečné informácie. Internet totiž neobsahuje len overené fakty, ale aj mylné názory a dezinformácie.
Kto nesie zodpovednosť
Z pohľadu práva je situácia zatiaľ pomerne jasná. Zodpovednosť za rozhodnutia založené na odporúčaniach AI nesie vždy používateľ, nie samotný nástroj ani jeho vývojár. Aj preto sú súčasné regulačné opatrenia skôr opatrné a snažia sa presunúť zodpovednosť na človeka.
Aujeský zároveň priznáva, že aktuálne nariadenia nepriniesli zásadný posun v ochrane používateľov. Regulácia existuje, no jej praktický dopad je zatiaľ obmedzený.
Prísnejšie pravidlá
Otázka, či by mala byť umelá inteligencia regulovaná ešte prísnejšie, nemá podľa odborníka jednoznačnú odpoveď. Pripúšťa, že regulácia môže spomaliť technologický vývoj v Európskej únii, no zároveň môže nastaviť štandardy, ktoré prevezme aj zvyšok sveta.
Za oblasť, kde by sprísnenie pravidiel dávalo najväčší zmysel, považuje používanie AI deťmi a mladými ľuďmi do 16 rokov. V tomto smere by mala byť regulácia podľa neho prísnejšia než pri sociálnych sieťach, kde spoločnosť podľa jeho slov zlyhala.
AI ako asistent, nie autorita
Budúcnosť umelej inteligencie vidí Aujeský skôr v roli asistenta než autonómneho rozhodovateľa. V bežných procesoch, ako je správa e-mailov, už dnes funguje takmer samostatne. Pri kľúčových rozhodnutiach v oblasti zdravia, práva či bezpečnosti by však mal mať človek vždy posledné slovo.
Aj prípadné ďalšie sprísňovanie pravidiel vníma ako krok vpred. Podľa neho núti firmy hľadať kreatívnejšie riešenia a vyvíjať kvalitnejšie, bezpečnejšie produkty. Používateľom zároveň odkazuje, aby nezabúdali, že umelá inteligencia čerpá z internetu – a ten zďaleka nie je zárukou pravdy.
