Odbory aj zamestnávatelia PROTI VLÁDE: nové odvody prinesú zdražovanie a ohrozia pracovné miesta

Na snímke prezident Republikovej únie zamestnávateľov (RÚZ) Miroslav Kiraľvarga(vľavo), predseda SMER-SD Robert Fico (vpravo hore) a minister financií Ladislav Kamenický (vpravo dolu). Zdroj:TASR - Martin Baumann, Canva
Reklama

Slovenská vláda čelí odporu zo všetkých strán. Konfederácia odborových zväzov (KOZ) a Republiková únia zamestnávateľov (RÚZ), ktoré sa zvyčajne ocitajú na opačných póloch rokovaní, tentoraz vystúpili spoločne. Spojila ich obava z pripravovaného druhého konsolidačného balíka, ktorý má podľa medializovaných informácií obsahovať aj zvýšenie odvodov o jeden až dva percentuálne body.

Odbory aj zamestnávatelia varujú, že ide o krok bez odbornej opory, ktorý by mal vážne následky pre celú ekonomiku. V spoločnom stanovisku zdôrazňujú, že „namiesto skutočnej konsolidácie a úspor na strane štátu sa siaha po najľahšom riešení – zvýšení záťaže pre tých, ktorí pracujú, zamestnávajú a tvoria hodnoty“. Informoval denník Pravda.

Podľa nich by vyššie odvody nevyhnutne zdvihli cenu práce, čo by sa okamžite prejavilo na drahších produktoch a službách. Firmy by stratili konkurencieschopnosť, hrozilo by zatváranie prevádzok a rast nezamestnanosti. „Nezamestnanosť by začala rásť, a to v čase, keď ekonomika už teraz balansuje na hrane,“ upozorňujú sociálni partneri.

Kritika utajovaných rokovaní

Hovorkyňa RÚZ Petra Podhorcová pripomenula, že vláda zatiaľ neuskutočnila žiadne oficiálne rokovanie so sociálnymi partnermi. „Opäť sa o ňom dozvedáme len z medializovaných únikov,“ dodala.

Jedným z návrhov je aj zníženie medzery vo výbere DPH, kde Slovensko výrazne zaostáva voči priemeru EÚ. Zdroj: Facebook/ Dáta bez pátosu

Minister financií Ladislav Kamenický (Smer) má podľa televízie ta3 predstaviť viac detailov už v utorok ráno. Isté je zatiaľ len to, že kabinet potrebuje v budúcom roku v rámci konsolidácie nájsť až dve miliardy eur.

Ohrozené investície aj mzdy

Ak by podniky nepreniesli vyššie odvody na zákazníkov, museli by podľa KOZ a RÚZ siahať na vlastné rezervy. To by sa prejavilo obmedzením investícií a inovácií, čo by oslabilo slovenský priemysel oproti zahraničnej konkurencii.

Takáto politika je ekonomický hazard. Krátkodobo možno rozpočet získa pár miliónov, dlhodobo však ekonomika padne na kolená a štát nezíska nič,“ tvrdia.

Zamestnávatelia tiež pripomínajú, že Slovensko už teraz patrí medzi krajiny s najvyšším odvodovým zaťažením práce v regióne. To podľa nich znižuje priestor na kolektívne vyjednávanie a brzdí rast miezd. „Vláda si neuvedomuje, že dlhodobé zvyšovanie daní, odvodov a poplatkov ničí motiváciu investovať a zamestnávať,“ píše sa v stanovisku.

Alternatívne návrhy

Odbory a zamestnávatelia už skôr vláde predstavili optrenia, ktoré by podľa nich mohli priniesť rovnaký konsolidačný efekt bez zvyšovania odvodov.

Medzi nimi je napríklad adresné poskytovanie energodotácií, ktoré by štátu ušetrilo približne 160 miliónov eur ročne. Ako ďalšie riešenie navrhujú postupný odpredaj časti štátneho majetku v horizonte desiatich rokov – tento krok by mohol priniesť až pol miliardy eur ročne.

KOZ a RÚZ predstavili vláde sedem konkrétnych opatrení, ktoré by podľa nich dokázali priniesť miliardové úspory bez toho, aby bolo potrebné zvyšovať odvody.

Ich zoznam vyzerá nasledovne:

  • Odpredaj štátneho majetku – postupným predajom budov, pozemkov, rekreačných zariadení či iných nehnuteľností, ktoré neslúžia na priamy výkon verejnej správy, by mohol štát získať až 500 miliónov eur ročne počas desiatich rokov.
  • Realizácia už schválených revízií výdavkov – ak by vláda uviedla do praxe opatrenia pripravené analytikmi Útvaru hodnoty za peniaze, prinieslo by to minimálne 250 miliónov eur ročne, s potenciálom až jednej miliardy eur.
  • Zlučovanie kompetencií samospráv – efektívnejšie nastavenie výkonu verejnej správy by podľa prepočtov ušetrilo približne 200 miliónov eur ročne.
  • Úspory pri nákupoch vo verejnej správe – dôslednejšia kontrola a efektívnejšie obstarávanie tovarov a služieb by znamenali úsporu 250 miliónov eur.
  • Adresné energodotácie pre domácnosti – lepšie zacielená pomoc namiesto plošnej podpory by znížila výdavky štátu o 150 až 400 miliónov eur ročne.
  • Zreálnenie rozpočtovaných výdavkov na energie – úprava položiek v rozpočte verejnej správy podľa skutočných nákladov by priniesla úsporu ďalších 160 miliónov eur ročne.
  • Zníženie medzery vo výbere DPH – ak by Slovensko dosiahlo priemer Európskej únie, štátna kasa by už v prvom roku získala navyše približne 150 miliónov eur.

Spoločným apelom preto vyzývajú vládu, aby návrh okamžite stiahla zo stola a začala o konsolidačných opatreniach rokovať v rámci tripartity.

Reklama
Ďakujeme, že nás čítate.

Ak máte zaujímavé nápady na témy, o ktorých by sme mohli písať alebo ste našli v článku chyby, neváhajte nás kontaktovať na [javascript protected email address]

Ficova IV. vláda
Zo zahraničia
Z domova
Kultúra a showbiznis
Ekonomika a biznis
Šport
TV Spark (VIDEO)
Najčítanejšie v kategórii Z domova