Starnutie populácie sa už dávno netýka len jednotlivcov a ich osobných plánov. Ide o trend, ktorý zásadne ovplyvňuje ekonomiku, trh práce aj sociálne systémy. Európa ako celok starne a Slovensko patrí medzi krajiny, kde je tento proces mimoriadne rýchly.
Priemerný vek obyvateľov Európskej únie dosiahol začiatkom roka 2025 takmer 45 rokov a v porovnaní s rokom 2015 vzrástol o viac než dva roky. Na Slovensku bol tento nárast ešte výraznejší, keď sa priemerný vek populácie zvýšil približne o štyri roky, čo nás radí medzi najrýchlejšie starnúce krajiny Únie.
S týmto vývojom súvisí aj rastúci podiel starších pracujúcich ľudí. Ako priblížil Finsider, napríklad v Nemecku tvorí veková skupina 55 až 64 rokov približne štvrtinu pracovnej sily, čo je viac než priemer celej Únie. Podobný trend je viditeľný aj v Taliansku či Bulharsku. Zvyšovanie dôchodkového veku tak nie je náhodné opatrenie, ale reakcia na realitu, že populácia starne a počet mladých pracujúcich ľudí nerastie dostatočne rýchlo.
Prečo sa vek odchodu do dôchodku bude zvyšovať?
Dôchodkový systém stojí na princípe, že pracujúci ľudia financujú dôchodky súčasných seniorov. Ak však počet pracujúcich klesá a počet dôchodcov rastie, systém sa dostáva pod tlak. Preto sa v mnohých krajinách postupne predlžuje vek odchodu do dôchodku a zároveň sa obmedzujú možnosti predčasnej penzie.
Dôležitým faktorom je aj predlžovanie priemernej dĺžky života. Ľudia žijú dlhšie a často sú schopní pracovať dlhšie než predchádzajúce generácie. To prirodzene vedie k úvahám, že by mali zostať na trhu práce dlhší čas. Už dnes sa napríklad v Nemecku priemerný vek odchodu do dôchodku zvýšil z približne 63 rokov pred dvadsiatimi rokmi na takmer 65 rokov.
Na Slovensku sa dôchodkový vek momentálne zvyšuje postupne o jeden až dva mesiace pre ľudí narodených od roku 1967. Odborníci však upozorňujú, že tento nárast môže byť v budúcnosti výraznejší, najmä ak sa bude nedostatok pracovnej sily prehlbovať.
Nedostatok pracovnej sily ako kľúčový problém
Slovensko čelí nielen starnutiu populácie, ale aj odlivu mladých ľudí do zahraničia. Mnohí odchádzajú študovať alebo pracovať do iných krajín a už sa nevrátia. Výsledkom je, že na domácom trhu práce chýbajú mladší zamestnanci. Už dnes u nás pracujú desaťtisíce cudzincov a predpokladá sa, že ich počet bude rásť.
Ak sa trend nezmení, krajina bude čoraz viac závislá od zahraničnej pracovnej sily a zároveň bude musieť držať starších ľudí v práci dlhšie. To je jeden z hlavných dôvodov, prečo sa dôchodkový vek v Európe aj na Slovensku bude zvyšovať.
Dôchodkový vek v Európe sa dnes pohybuje približne v týchto hodnotách:
- v niektorých krajinách, ako Belgicko či Luxembursko, je to okolo 65 rokov,
- v Taliansku, Dánsku či Holandsku je hranica nastavená na 67 rokov,
- v Írsku alebo Nórsku existuje flexibilné rozpätie, ktoré môže siahať až do 70 či 75 rokov,
- na Slovensku je aktuálne dôchodkový vek nižší než v mnohých západoeurópskych štátoch, no trend smeruje k jeho postupnému zvyšovaniu.
Z pohľadu budúcnosti je takmer isté, že odchod do dôchodku bude čoraz viac posúvaný do vyššieho veku. Dôvodom nie sú len financie a udržateľnosť dôchodkového systému, ale najmä nedostatok novej pracovnej sily a demografické zmeny, ktoré menia podobu európskych spoločností.
