Európska komisia v utorok (6. 5.) oznámila, že únia navrhuje zastaviť dovoz ruského plynu do konca roka 2027. Spolu so zastavením ropy a postupným ukončením dodávok ruskej jadrovej energie chce zabezpečiť úplnú energetickú nezávislosť EÚ od Ruska. Robert Fico nový plán komisie odmietol a dodal, že v súčasnej podobe je pre Slovensko neprijateľný.
„Prosím Európsku komisiu, päťkrát merajte a raz strihajte, alebo ešte lepšie 10-krát merajte a raz strihajte,“ reagoval premiér Robert Fico na návrh Bruselu zakázať dovoz plynu, postupné ukončenie využívania ropy a obmedzenia dodávok jadrového paliva z Ruska. Tvrdí, že takýto krok by výrazne poškodil konkurencieschopnosť Slovenka aj EÚ.
Súhlasí so znižovaním závislosti, ale…
Doterajšie opatrenia znížili objem ruského plynu dovážaného do EÚ zo 150 miliárd metrov kubických v roku 2021, na vlaňajších 52 miliárd. Podiel ruského plynu na celkovom dovoze do únie tak klesol zo 45 na 19 percent. Vlani však aj napriek plánu REPowerEU a sankciám voči Rusku EÚ zaznamenala oživenie dovozu ruského plynu. Preto pripravuje koordinovanejšie opatrenia, keďže nadmerná závislosť od dovozu energie z Ruska podľa nej predstavuje bezpečnostnú hrozbu. „Nastal čas, aby Európa úplne prerušila svoje energetické väzby s nespoľahlivým dodávateľom. Energia, ktorá prichádza na náš kontinent, nesmie financovať útočnú vojnu proti Ukrajine,“ uviedla predsedníčka EK Ursula von der Leyenová.
Fico na to reagoval, že uznáva strategický cieľ znižovať energetickú závislosť EÚ od tretích krajín, no dodáva, že plán REPowerEU z roku 2022 nehovorí nič o úplnom zákaze nehovorí nič o úplnom zákaze dovozu týchto surovín. Preto tvrdí, že najnovší návrh Bruselu je v rozpore s týmto plánom. Zároveň sa pýta, či tak nevznikne závislosť namiesto na Rusku na skvapalnenom plyne (LNG) z USA.
Premiér sa zároveň obáva, že zákaz ruského dovozu zvýši cenu suroviny na trhoch. „Odmietam, aby sme páchali samovraždy, toto je jednoducho ekonomická samovražda pristúpiť k tomu, že ani plyn, ani jadro, ani ropa, všetko musí skončiť len preto, lebo sa stavia nejaká nová železná opona medzi západným svetom a možno Ruskou federáciou a ďalšími krajinami,“ konštatoval predseda vlády.
Komisia pritom predpokladá, že celosvetové dodávky LNG budú od roku 2025 rýchlo rásť, zatiaľ čo dopyt po plyne sa zníži. Aj vďaka akčnému plánu pre cenovo dostupnú energiu eurokomisia očakáva, že EÚ do roku 2030 nahradí až 100 miliárd metrov kubických zemného plynu, čo znamená zníženie dopytu o 40 až 50 miliárd do roku 2027. Kapacity LNG sa do roku 2028 podľa Bruselu zvýšia približne o 200 miliárd metrov kubických, čo je päťkrát viac ako súčasný dovoz ruského plynu do EÚ.
Právne a ekonomické dôsledky zrušenia zmlúv
Fico reagoval aj na ďalší problém, ktorý je spojený so zákazom dovozu ruského plynu. Povedal, že „nevie, aké by boli následky vypovedania slovenskej dohody s Gazpromom, ktorá má platiť do roku 2034“. Podotkol však, že je nezmysel, aby Slovensko platilo za plyn, ktorý k nám napokon nepríde. EK pritom neupresnila, aké právne možnosti použije na zákaz dovozu plynu. Eurokomisár pre energetiku Dan Jorgensen len uviedol, že návrhy by sa týkali „vyššej moci“, teda nepredvídateľnej udalosti, ktorá môže spoločnosti zbaviť plnenia zmluvy.
Právnici pre agentúru Reuters však uviedli, že by bolo ťažké sa tohto dovolávať bez toho, aby boli nakupujúce štáty vystavené sankciám alebo arbitráži. S Gazpromom totiž majú uzavreté zmluvy typu „ber alebo plať“. To znamená, že ruská spoločnosť vyžaduje, aby tí, ktorí odmietajú dodávky, zaplatili za veľkú časť zmluvne dohodnutého plynu.
Problém s procesom prijímania návrhu
Premiér pripustil, že návrh zákazu na dovoz plynu bude možno schvaľovaný kvalifikovanou väčšinou, čo by umožnilo Slovensko obísť. Vyzýva však, aby sa tak nestalo. Chce, aby bol prijímaný jednomyseľným rozhodnutím a s prihliadnutím na špecifiká jednotlivých členských krajín únie.
Agentúra Reuters totiž informovala, že nová legislatíva potrebuje schválenie Európskym parlamentom a kvalifikovanou väčšinou ich štátov, pričom potrebuje súhlas 20 z 27 štátov, ktoré predstavujú aspoň 65 percent obyvateľstva EÚ. Európska komisia sa však k procesu prijímania návrhu zatiaľ nevyjadrila.
Rovnaký postoj má Maďarsko
Plán eurokomisie podľa Budapešti porušuje suverenitu štátov EÚ, keďže ich zbavuje možnosti výberu energetických zdrojov, a je zameraný na podporu urýchleného vstupu Ukrajiny do spoločenstva. „Odmietame platiť cenu za neopodstatnené a nezmerateľné dotácie pre Ukrajinu. Nie sme pripravení platiť cenu za superrýchly vstup Ukrajiny do Európskej únie,“ povedal minister zahraničných vecí Péter Szijjártó. Zároveň dodal, že za to budú musieť zaplatiť všetky ostatné krajiny EÚ.
