Exminister životného prostredia Ján Budaj chránil vlka dravého celoročne. Súčasný minister envirorezortu Tomáš Taraba dal poľovníkom 15 dní na odstrel 74 vlkov.
Zatiaľ čo chovatelia dobytka a národné strany odstrel vítajú, ochranári a Progresívne Slovensko ho chcú okamžite zastaviť.
Koľko vlkov u nás žije a aké škody páchajú? Môže odstrel 74 vlkov ohroziť celkovú populáciu a spôsobiť ich vyhnutie u nás? Aj na to odpovedali hostia v utorňajšom vydaní relácii Téma s Petrom Bielikom na TV Spark, ktorými boli poslanci Národnej rady Rudolf Huliak (nezaradený kandidát) a Tamara Stohlová (Progresívne Slovensko).
Nerobia zásah do populácie
Odborníci sa zhodujú, že na Slovensku žije približne 400 až 600 jedincov vlka dravého. Ide o údaj zhruba z roku 2023, ku ktorému treba prirátať aj cezhraničnú migráciu.
Poslankyňa Tamara Stohlová sa domnieva, že odstrel vyše 70 vlkov chovateľom nepomôže. „Hovorí o tom skúsenosť zo Slovenska, kde každoročne došlo k odstrelu vyše 130 vlkov. Škody na hospodárskych zvieratách rástli. Vedecké štúdie naopak hovoria o tom, že efekt je opačný. To znamená, že neadresný odstrel vlka nepovedie k znižovaniu škôd na hospodárskych zvieratách, čo je hlavný argument Ministerstva životného prostredia, ale aj pôdohospodárstva.“
Karpatský vlk je jedným z druhov vlkov žijúcich na Slovensku. Klesajúcemu trendu môže dopomôcť práve odstrel. Podľa Rudolfa Huliaka sa z vlčej témy opäť „robí politická téma“.
„Každý jeden človek na slovenskom vidieku vie, že problém s vlkom je rovnako adresný ako problém s medveďom. Dostal sa do stavu, kedy o zvierati, ktoré je vedené ako poľovnícke zviera v poľovnom zákone, rozhodujú ľudia, ktorí absolútne nemajú s touto oblasťou nič spoločné. Sú to takzvaní pseudoochranári.“
Huliak dodáva, že medveď a vlk sú zneužívaní ako „ideológia a biologická zbraň, ktorá likviduje život na slovenskom vidieku“.
„Dnes sme v takých číslach, že máme pomaly úbytok pastierstva, vrátane oviec a stád hovädzieho dobytka, ktorý je zredukovaný pomaly na polovicu v priebehu niekoľkých pár rokov.“
Podľa neho je populácia vlkov na Slovensku v progresívnom stave a nie v stave vyhynutia. Odstrel 74 kusov vlkov nie je ani 10-percentným úbytkom z populácie. „My nerobíme zásah do populácie, robíme zásah do ročného prírastku,“ zdôraznil.
Nezmyselné ochrany a opatrenia
Poslankyňa Stohlová na margo podpory ovčiarstva na Slovensku pripomína, že „jediným efektívnym spôsobom sú preventívne opatrenia“. Obáva sa, že envirorezort zrealizuje plošný, neadresný odstrel.
„Ako pomôže, že odstrelíte vlka v častiach Slovenska, kde sa ovce ani nechovajú?“ pýta sa poslankyňa, na čo jej Rudolf Huliak odpovedá: „Viem veľmi dobre, aké je teritórium a pohyb vlka, to sú stovky kilometrov. To nie je, že vám vlk behá na 5 hektároch.“
Obaja vytýkali prístup Ministerstva životného prostredia, pri ktorom sa zmienili o predošlom vedení za čias Juraja Budaja, ktoré malo podľa Tamary Stohlovej spôsobiť „absolútny legislatívny chaos“.
„V Ministerstve životného prostredia nám stále ostali ľudia z čias Budaja a mimovládok, ktorí robia stále záškodnicku činnosť celého manažmentu veľkých šeliem na Slovensku. Tu máme výsledok, že až dnes sa vyhláška, ktorá je už na papieri od apríla minulého roku, sa dostala do platnosti aj s tým, že vlka sme mohli loviť od 1. novembra a nie od 1.1.,“ tvrdí Rudolf Huliak, pričom hovorí o „nezmyselných ochranách a opatreniach, celkovo poskytovaných ministerstvom životného prostredia, v prípade toho, aby vôbec nejakú škodu uhradili pastierom, sú takého smiešneho charakteru, že to im ani nepomôže.“
Farmy odmietajúce preventívne opatrenia
Podľa Tamary Stohlovej sa neadresným odstrelom „nevyriešia škody tam, kde sú kumulované“. Vyzdvihla situáciu z roku 2023, kedy 31 percent škôd bolo spôsobených na dvoch farmách, ktoré majú dlhodobo odmietať preventívne opatrenia.
„Netreba zabúdať, že takéto zásahy do svoriek môžu mať ešte opačný efekt, pretože svorka zmení svoje správanie, dôjde k rozvratu, a práve rozvrátené svorky môžu mať vyššiu pravdepodobnosť, že budú loviť hospodárske zvieratá ako ľahšiu korisť,“ upozornila.
Rudolf Huliak naopak tvrdí, že sa nedá „zasiahnuť do populácie vlka puškou“. Zdôrazňuje, že je potrebné „vytvoriť plachosť, aby vlk reagoval na to, že sa nemá približovať k ľudským obydliam a osadám.“
V rómskych osadách je podľa neho problém s túlavými psami, pričom sa krížia domestifikovanými vlkmi. „Dnes nám pomaly behajú guľášové vlky, ktoré majú zdvihnuté chvosty a to je už na posmech. Znova je to neadekvátnym a neodborným zásahom.“
Vyslovenie nedôvery Ficovej vláde
Poslanci viedli aj ostrú výmenu názorov v prípade odškodňovania farmárov, ktorým vlci spôsobili škody na dobytku. Hoci sa Tamara Stohlová pokúšala odvolávať na dáta či vedecké štúdie, Rudolf Huliak tieto tvrdenia neakceptoval ani v otázke útokov medveďa na človeka.
„Vaša veda spôsobila to, že tu máme pomaly troch mŕtvych, čo sa týka medveďa. Vaša veda spôsobuje to, že za chvíľu nám budú všetky vlky behať so zdvihnutými chvostami a budú behať po uliciach v meste,“ dodáva Huliak, ktorý sa odvoláva na domestifikovanie vlkov a párenie so psami v osadách.
Tamara Stohlová upozornila aj na nesúlad území, v ktorých sa môže, respektíve nesmie loviť vlk. Ako by teda malo manažovanie vlka v slovenskej prírode vyzerať, či získa opozícia dostatočný počet hlasov na vyslovenie nedôvery štvrtej Ficovej vláde, a čo povedal Rudolf Huliak na cestu Roberta Fica do Vietnamu, na ktorú reagoval vycestovaním aj predseda hnutia Slovensko, Igor Matovič? Dozviete sa viac v relácii Téma s Petrom Bielikom na TV Spark.
