Umelá inteligencia a digitalizácia sa v Európe stávajú realitou, ktorá citeľne mení trh práce. Najnovšie odhady analytikov upozorňujú, že práve bankovníctvo môže v najbližších rokoch pocítiť jednu z najvýraznejších premien.
Do konca desaťročia by mohlo dôjsť podľa analýzy Financial Times k zániku viac než dvestotisíc pracovných miest, čo predstavuje približne desatinu zamestnancov v tomto odvetví. Banky totiž zrýchľujú technologické inovácie, zatvárajú kamenné pobočky a zároveň čelia silnému tlaku investorov na znižovanie nákladov.
Európske finančné domy sa dlhodobo snažia dobehnúť efektivitu amerických konkurentov, najmä pokiaľ ide o návratnosť kapitálu. Práve technológie majú byť cestou, ako tento rozdiel zmenšiť. Analytici upozorňujú, že viaceré banky už otvorene hovoria o výraznom zlepšení efektivity vďaka umelej inteligencii a digitalizovaným procesom, ktoré môžu ušetriť desiatky percent nákladov.
Ktoré pozície sú najviac ohrozené?
Podľa dostupných údajov sa analýza opiera o viac než tri desiatky veľkých bánk, ktoré spolu zamestnávajú vyše dvoch miliónov ľudí. Ak by sa naplnil scenár desaťpercentného poklesu pracovných miest, išlo by o zásah do mnohých oddelení. Najviac ohrozené sú pozície, ktoré stoja v pozadí bankových služieb a sú založené na opakujúcich sa úlohách.
Ide najmä o oblasti, kde sa procesy dajú ľahko automatizovať a nahradiť softvérom či algoritmami. Umelá inteligencia dokáže rýchlo spracovať veľké objemy dát, kontrolovať súlad s pravidlami alebo vyhodnocovať riziká. Práve tam banky vidia najväčší priestor na úspory.
Medzi najčastejšie spomínané oblasti patria:
- administratívne a podporné služby v takzvanom back office,
- stredné riadiace a analytické pozície v middle office,
- oddelenia riadenia rizík a kontroly súladu s reguláciami,
- rutinné analytické úlohy, ktoré možno štandardizovať.
Konkrétne kroky bánk a opatrné hlasy
Niektoré európske banky už svoje plány neskrývajú a hovoria o výraznom zoštíhľovaní. Zaznievajú vyhlásenia o rušení významnej časti pracovných miest v priebehu niekoľkých rokov a o tom, že pri hľadaní úspor neexistujú „nedotknuteľné“ oblasti. Digitalizácia sa pritom netýka len interných procesov, ale čoraz viac aj kontaktu s klientmi. Objavujú sa nástroje, ktoré dokážu nahradiť klasických analytikov virtuálnymi podobami a komunikovať so zákazníkmi prostredníctvom simulovaných videí.
Zástancovia týchto riešení tvrdia, že technológie už dnes ukazujú, ako zásadne dokážu zmeniť fungovanie finančných služieb. Podľa nich je len otázkou času, kedy sa stanú bežnou súčasťou každodennej praxe. Zároveň však zaznievajú aj varovania pred prílišným nadšením. Niektorí skúsení bankári upozorňujú, že pri zavádzaní umelej inteligencie je potrebné zachovať zdravý rozum a nestratiť pochopenie základných princípov bankovníctva. Príliš rýchle a neuvážené kroky by totiž mohli viesť k chybám, ktoré technológia sama o sebe nedokáže vyriešiť.
