Lex Barker, pre celé generácie divákov zosobnenie odvahy, spravodlivosti a mužskej cti, mal život, ktorý sa dramaticky líšil od jeho filmových postáv. Narodil sa 8. mája 1919 ako Alexander Crichlow Barker do bohatého newyorského rodu, čo mu už pri narodení predurčilo život plný výnimočných príležitostí. Už počas stredoškolských štúdií budil pozornosť nielen svojím pôvodom, ale aj vysokou postavou, ktorá merala 193 centimetrov a výraznou tvárou. Napriek tomu, že tajne prejavoval záujem o divadlo, jeho rozhodnutie venovať sa herectvu bolo v rodine považované za vzbury proti tradícii a donútilo ho postaviť sa na vlastné nohy. Rodina ho vydedila, a tak sa musel živiť sám.
Jeho mladé roky poznačila aj vojenská služba. Počas druhej svetovej vojny bojoval v severnej Afrike a na Sicílii, kde utrpel vážne zranenia – granát ho zasiahlo do hlavy, čo mu spôsobilo celoživotné migrény, a lekári mu museli nahradiť časť lebky striebornou doštičkou. Neskôr ho zasiahla črepina do nohy, čo ho nakoniec poslalo domov na zotavenie. Hneď po návrate zamieril do Los Angeles, kde pod menom Lex Barker natočil svoj prvý film a definitívne sa rozhodol opustiť armádu. Píše portál Pluska.sk.
V roku 1949, keď hľadali nového Tarzana, si spomenuli práve na jeho urastenú postavu a impozantnú charizmu. Dokázal prejsť od Tarzana k Old Shatterhandovi, pričom jeho výkon bol autentický. Na rozdiel od predchodcov ho nemuseli dabovať, a jeho výkony si získali obdiv dámskej časti publika. Po piatich filmoch však odmietol pokračovať ako Tarzan, obával sa, že jeho kariéra bude navždy spojená s Lordom Greystokom. Informuje Csfd.cz.
Osobný život Barkera bol preplnený vášňou, manželstvami aj tragédiami. Počas armádnej služby sa prvýkrát oženil s dcérou bohatého priemyselníka Constance Thurlow, no manželstvo sa skončilo po ôsmich rokoch. Nasledovala rýchla svadba s herečkou Arlene Dahl, ktorá však nevydržala ani rok. Potom sa oženil s Lanou Turner, vtedajšou hollywoodskou hviezdou, s ktorou strávil štyri roky.
Ich vzťah však skončil dramaticky. Barker sa neúspešne snažil mať vlastné dieťa a dcéra jeho ženy z predchádzajúceho manželstva ho obvinila zo sexuálneho obťažovania, čo viedlo k jeho vyhosteniu z domu, hoci nikdy nebol za tieto skutky trestne stíhaný.
Keď jeho sláva po Tarzanovi upadala, rozhodol sa presunúť do Európy, kde sa mu otvorili nové možnosti. Náhodne sa dostal k úlohe vo Felliniho filme Sladký život (1960), pričom ovládal angličtinu, francúzštinu, nemčinu aj taliančinu, čo mu umožnilo presadiť sa aj na európskej scéne.
V Nemecku sa stal populárnym účinkovaním v detektívkach a nakoniec prijal úlohu Old Shatterhanda v nemeckých mayovkách, do ktorých vstúpil aj vďaka piatim ženám, najmä švajčiarskej herečke Irene Labhartovej. Tragédia však čakala za rohom. Keď nakrúcal Poklad na Striebornom jazere (1962), Irene, sužovaná leukémiou, spáchala samovraždu, čo Barkera hlboko zasiahlo.
Každá z mayoviek mu priniesla odmenu približne štvrť milióna mariek, no osobný život zostal poznačený smútkom.
Na plátne sa Barker preháňal s Henryovkou a medveďobijkou až do roku 1968 a v roku 1966 sa stal v Nemecku najpopulárnejším hercom. Európa ho milovala, no v Amerike o ňom málokto vedel. Pokusy o comeback v 70. rokoch nevyšli a v roku 1972 upútal pozornosť rozvodom s bývalou miss Španielska Carmen Cervera po sedemročnom manželstve.
Po krátkom čase sa objavil po boku herečky Karen Kondazian a zasnúbil sa, pričom plánovali šiestu svadbu, na ktorú už nedošlo.
Dlhé roky zápasil s alkoholom a jeho zdravotný stav sa zhoršoval. Lex Barker zomrel 11. mája 1973, tri dni po svojich 54. narodeninách, na infarkt priamo na ulici v New Yorku, pričom ho ľudia v dave nespoznali. Jeho posledná partnerka odhalila desivý detail. Noc pred smrťou mal sen, v ktorom nemohol dýchať, čo sa neskôr javilo ako predtucha jeho náhleho konca. Jeho pozostatky odviezla piata manželka Carmen Cervera do Španielska, kde našiel pokoj.
Napriek dramatickému životu a osobným stratám zostáva Lex Barker legendou, symbolom hrdinstva a charizmatickým Old Shatterhandom, ktorého odvaha, česť a nesmrteľná prítomnosť na plátne sa navždy zapísali do dejín filmu.
