Bola hubatá, priama, neznášala autority a vyrastala na ulici. Z Olgy Havlovej, manželky Václava Havla, spravil minulý režim symbol neposlušnosti. Disidentku, výtržníčku, či nepriateľku štátu. Dnes, desaťročia po jej smrti, zaznieva hlas, ktorý volá po jej oficiálnej rehabilitácii. Jej život bol príbehom silnej ženy, ktorá nikdy nepristúpila na kompromisy, a práve preto sa stala kompasom jedného z najvýznamnejších mužov novodobej histórie Česka.
Zločin? Výtržníctvo. Dôkaz? Nejasný
České štátne zastupiteľstvo dnes rieši žiadosť o rehabilitáciu zosnulej prvej dámy Česka a Česko-Slovenska, Olgy Havlovej. Tá bola v roku 1980 zadržaná políciou pre podozrenie z výtržníctva, píše portál Plus 7 dní.
Dôkazov je málo, ale meno „Havlová“ sa nachádza v archívoch zadržaných osôb. O jej očistenie sa zasadil priateľ rodiny, disident Jaroslav Hutka. Dôvod? Olga zomrela bezdetná, nemá sa jej kto zastať. Možná rehabilitácia by jasne potvrdila, že voči nej bolo spáchané bezprávie.
Žižkovská samorastka, čo nikdy nemlčala
Narodila sa do skromných pomerov, no odvaha a nezlomnosť ju sprevádzali celý život. V šestnástich stratila štyri prsty na ruke, no naučila sa to maskovať s gráciou. V mladosti si robila, čo chcela. Čítala zakázané knihy, chodila na filmy pre dospelých. Bola divoká, otvorená, tvrdohlavá. Režisér Miloš Forman ju opísal ako „ostré dievča“, ktoré bolo rázne, vtipné, nekompromisné. A práve tieto vlastnosti si získali aj Václava Havla.
„Naše povahy boli rôzne. Ja buržoázne dieťa a večne rozpačitý intelektuál, ona samorast, proletárske dievča, nesentimentálne, triezve, niekedy dosť papuľnaté a protivné, skrátka osoba, ktorá sa nedá opiť rožkom,“ povedal o svojej manželke Havel.
Olga bola zanietená pre divadlo. Navštevovala herecké kurzy a dokonca účinkovala v dnes už zaniknutom divadle Na slupi. „Mama bola obyčajná robotníčka, ale v nedeľu si vždy nasadila klobúk a išli sme do divadla,“ spomínala na začiatky svojej vášne.
Kompas Václavovho života
Práve vďaka divadlu sa v roku 1953 zoznámila s mladým filozofom Václavom Havlom. Nevedel, ako jej má povedať, že s ňou chce chodiť, tak jej to napísal. A ona mu odpísala, že jeho ponuku prijíma. Tri roky boli priatelia, osem rokov pár, a v lete 1964 sa vzali. Havel o nej hovorieval, že je jeho životný kompas – prvá čitateľka a kritička jeho textov, opora a hostiteľka stretnutí umelcov a disidentov.
Ich vzťah nebol rozprávkový, no bol hlboký. Bola jeho prvou čitateľkou aj najväčšou kritikou. Nezľakla sa ani disidentských rokov, keď bol Havel vo väzení. Vedela, že má milenky. A on vedel, že aj ona našla útechu u iného. Ich manželstvo bolo plné rešpektu, dôvery, ale aj pravdy. Často nepohodlnej, no nikdy nevynechanej.
Olga bola od Václava staršia o tri roky. Nemali vlastné deti, ale počas prázdnin na Hrádečku často vídali deti svojich priateľov. Bola mu oporou aj v čase disidentských aktivít, priateľom sa zdala byť nesmierne vynachádzavá – vedela si poradiť aj vtedy, keď okolie Hrádečku bolo pod ostrým dohľadom ŠtB.
Počas normalizácie, najmä po vzniku Charty 77, bol Havel päť rokov vo väzení. Olga vedela, že má milenky. Niektorí tvrdili, že si hľadal jej opak. „Najhoršie nie je, že má iné ženy – ale že mi o tom musí hneď povedať,“ priznala sa priateľke. Aj ona našla iného. Počas Havlovho ďalšieho väznenia sa zaplietla s o dvadsať rokov mladším hercom Janom Kašparom z Divadla Járy Cimrmana. Keď sa mu s tým priznala, Havel reagoval búrlivo. Napokon sa dohodli, že sa nerozvedú.
Od rebélie k diplomacii
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
