Medzi najväčších dodávateľov patrili Slovnaft, talianska firma Leonardo S.p.A. zabezpečujúca výcvik technického personálu či firmy spojené s oligarchami ako Stanter a AVA-stav Alexandra Gyurkovicsa, ktorá zároveň participovala na výstavbe vojenskej nemocnice v Prešove. Niektoré z tendrov, napríklad výstavba prešovskej nemocnice, pre obmedzené podmienky neumožnili účasť väčších slovenských stavebných firiem, čo podľa odborníkov zvyšovalo riziko dohody medzi vybranými uchádzačmi a obmedzovalo konkurenciu.
ICJK upozornilo aj na navyšovanie cien po podpise zmlúv. Príkladom je zmluva na stravovanie vo výcvikovom centre Lešť, ktorú po dvoch mesiacoch doplnili o viac ako 38 % pôvodnej hodnoty. V strategických projektoch, ako výstavba nemocníc, sa ceny často prepočítavali a prekračovali pôvodné odhady.
V článku sa tiež spomína, že ministerstvo obrany investovalo značné sumy do stavebných prác, údržby budov a infraštruktúry, vrátane vojenských kasární Hviezda v Bratislave či rolovacích dráh na Sliači. K najväčším zmluvám patrila aj rekonštrukcia a výstavba onkologického centra vo vojenskej nemocnici v Ružomberku.
Okrem stavebných projektov ministerstvo schválilo strategický nákup izraelského protivzdušného systému Barak za viac ako 554 miliónov eur bez DPH, vrátane novej infraštruktúry na jeho prevádzku. Nákup izraelského systému bol označený za strategickú investíciu, pričom samotný systém aj výstavba novej infraštruktúry na jeho prevádzku získali štatút strategického projektu, vyplývajúci z uznesenia vlády z mája 2025. Náklady na realizáciu infraštruktúry sa odhadujú na viac než 50 miliónov eur bez DPH.
Aj keď výdavky na obranu dlhodobo rastú a NATO odporúča ich ďalšie zvyšovanie, premiér Robert Fico minulý týždeň oznámil, že rozpočet na obranu pre rok 2026 bude nižší než v predchádzajúcom období.
