Opatrenia po slintačke sa POSTUPNE rušia, otvára sa aj ZOO v Bojniciach. Veľkochovatelia STÁLE čakajú na odškodnenie

Takáč ZOO
Zdroj: TASR/Martin Baumann/Alexandra Moštková
Reklama

Veľkochovatelia stále čakajú na odškodnenie, pre obmedzenia nemôžu predávať čerstvé mäso. Od pondelka 12. 5. dostali povolenie na dovoz živých zvierat zo zahraničia do chovov v Trenčianskom, Žilinskom, Banskobystrickom, Prešovskom a Košickom kraji. Tieto zmeny sa zatiaľ netýkajú Bratislavského, Trnavského a Nitrianskeho kraja. Národná zoologická záhrada v Bojniciach môže od pondelka tiež otvoriť svoje brány.

V Zoo Bojnice budú stále platiť niektoré opatrenia, ľudia i autá musia prejsť na vstupe aj výstupe dezinfekciou. Zvieratá zároveň nesmú byť chytané a kŕmené návštevníkmi. Opätovné otvorenie bojnickej zoo vyplýva z nových opatrení, ktoré nariadil hlavný veterinárny lekár SR Martin Chudý v súvislosti s ochorením slintačky a krívačky. Zoologická záhrada v Bojniciach bola zatvorená od 21. marca.

Odškodnenie dostali len drobnochovatelia

Prvé prípady nebezpečnej nákazy slintačky a krívačky sa na Slovensku objavili už pred vyše siedmimi týždňami. Majitelia likvidovaných chovov sa okamžite od ministra pôdohospodárstva Richarda Takáča a premiéra Roberta Fica dozvedeli, že škody budú mať nahradené, aby mohli chovy zvierat obnoviť, lebo krajina si už dlho musí veľa mäsa dovážať z cudziny.

Drobnochovatelia dostali finančné prostriedky na účet začiatkom apríla. Minister vtedy povedal, že veľkochovy budú odškodňované neskôr. Dodal tiež, že odškodnenie slovenských farmárov za nákazu slintačkou a krívačkou v komerčných chovoch hovädzieho dobytka sa bude pohybovať v desiatkach miliónov eur.

Na snímke prejazd vozidiel cez dezinfekčný brod pred vstupom do obce Plavecký Štvrtok v okrese Malacky 31. marca 2025. Výskyt slintačky a krívačky medzi dobytkom na farme v Plaveckom Štvrtku potvrdili v nedeľu (30. 3.) Tamojšia farma sa stala piatym chovom, kde sa na Slovensku nákaza vyskytla. Zdroj: TASR – Pavel Neubauer

Veľkochovatelia čakajú

Slovenská republika na to chce využiť európske peniaze. Richard Takáč tiež uviedol, že procesy spojené so zmenou využitia eurofondov sú veľmi zdĺhavé a byrokratické. Rezort podľa neho ale našiel možnosti, ako využiť financie z programu rozvoja vidieka na nákup nových hospodárskych zvierat, namiesto tých, ktoré museli byť utratené. „Bude výzva pre poľnohospodárov, ktorí boli týmto postihnutí, si budú môcť nakúpiť hospodárske zvieratá,“ povedal v apríli.

Minister hľadá peniaze

Agrominister, ako uvádza Denník N, však minulý týždeň oznámil, že riešenia odškodňovania nákazy stále iba hľadá. A to nielen pre odškodnenie farmárov za usmrtené zvieratá, no rovnako ešte minister nevie ani to, ako by štát mohol pomôcť s odbytom zvierat z preplnených maštalí v rizikových zónach nákazy.

Na snímke v pozadí uprostred druhá zľava štátna tajomníčka ministerstva vnútra SR Lucia Kurilovská, predseda Ústredného krízového štábu (ÚKŠ) a minister vnútra SR Matúš Šutaj Eštok (Hlas-SD), podpredseda vlády a minister životného prostredia SR Tomáš Taraba (nominant SNS), minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Richard Takáč (Smer-SD) a minister spravodlivosti SR Boris Susko (Smer-SD) počas zasadania Ústredného krízového štábu z dôvodu vyhlásenia mimoriadnej situácie v súvislosti s nákazou slintačky a krívačky na celom území SR v Bratislave 25. marca 2025. Zdroj: TASR – Jaroslav Novák

Aj chovy v okolí postihnutých fariem sú totiž dodnes pod prísnym dohľadom a zvieratá z nich sa dajú predávať iba na Slovensku, aj to iba na výrobu tepelne upravených výrobkov. Čerstvé výsekové mäso sa z nich predávať nedá, a tak je odbyt sťažený. K zlyhávaniu štátu pri ochrane pred nákazami dochádzalo už v minulosti a na začiatku epidémie slintačky a krívačky boli znova niektoré opatrenia benevolentnejšie než české či poľské. Až neskôr prišlo k ich sprísneniu a asi aj preto sa na Slovensku napokon objavilo iba šesť prípadov nákazy.

Chovy trápia aj iné choroby

Zdroje na odškodňovanie však neslúžia iba na zvládnutie následkov slintačky a krívačky. Chovy sa likvidujú aj po výskyte vtáčej chrípky či afrického moru ošípaných. Minulý týždeň pre túto chorobu museli zlikvidovať ďalší veľký chov s 19-tisíc ošípanými pri Dolných Semerovciach. Išlo o chov dánskej skupiny Pigagro, ktorá takto prišla o 30-tisíc prasiat aj pred vyše tromi rokmi. Vtedy šlo o vôbec najväčšie vybíjanie zvierat v histórii krajiny.

Reklama
Ďakujeme, že nás čítate.

Ak máte zaujímavé nápady na témy, o ktorých by sme mohli písať alebo ste našli v článku chyby, neváhajte nás kontaktovať na [javascript protected email address]

Ficova IV. vláda

Zobraziť viac

Zo zahraničia

Zobraziť viac

Z domova

Zobraziť viac

Kultúra a showbiznis

Zobraziť viac

Ekonomika a biznis

Zobraziť viac

Šport

Zobraziť viac

TV Spark (VIDEO)

Zobraziť viac
Najčítanejšie v kategórii Z domova