Opozícia varuje pred BANKROTOM, v hre je rušenie štátnych SVIATKOV či dôchodkov

Ľupták, Viskupič, rozpočet, konsolidácia
Na snímke vľavo poslanec SaS Marián Viskupič, na snímke vpravo nezaradený poslanec Národnej koalície Pavel Ľupták. V strede fotka z pléna NR SR pri schválení rozpočtu na rok 2025. Zdroj: TV Spark; TASR/Jakub Kotian
Reklama

Slovenská politická scéna je momentálne roztrieštenejšia než kedykoľvek predtým. Vládna koalícia zápasí s vnútornými konfliktmi, zatiaľ čo opozícia sa síce usiluje o jednotu, no v skutočnosti sa ďalej rozpadáva. Témou je dnes najmä štátny rozpočet, dôvera verejnosti aj prezidentove vetá. Všetko sa mení na nástroje mocenského zápasu a snahy politických strán o prežitie. Otázkou zostáva, kto koho prevalcuje – či už medzi koaličnými partnermi, alebo medzi opozičnými tábormi. Práve o týchto témach debatovali v relácii Téma s Petrom Bielikom poslanci Pavel Ľupták (nezaradený, Národná koalícia) a Marián Viskupič (SaS).

Štátny rozpočet. To je to, čo v najbližšom období otestuje stabilitu vládnej koalície. Po nejasnej zime, kedy mal parlament viac ako 3-mesačnú prestávku kvôli nestabilným poslaneckým klubom vládnych strán, sa do popredia opäť dostáva otázka zodpovedného hospodárenia. Opozícia dlhodobo kritizuje vládu za neuvážené šafárenie so štátnymi peniazmi a práve jesenné schvaľovanie štátneho rozpočtu môže byť tým, čo v poradí štvrtú vládu Roberta Fica definitívne položí. Ako sa na to pozerajú opoziční aj koaliční poslanci?

Renta ako poistka nezávislosti či politický obchod?

Diskusia medzi poslancami Pavlom Ľuptákom z Národnej koalície a Mariánom Viskupičom zo Slobody a Solidarity sa začala politickými témami, ktoré majú silný ekonomický presah – výsluhová renta pre generálneho prokurátora a covidová amnestia. Ľupták poukázal na osobné skúsenosti s nečinnosťou generálnej prokuratúry pri vyšetrovaní káuz ako Gorila či netransparentnej privatizácie. Podľa neho je generálny prokurátor najsilnejšou figúrou v štáte a ak by mal istotu výsluhového dôchodku, mohol by konať odvážnejšie. „Možno by sa nebál, že po skončení funkcie skončí na dlažbe,“ povedal Ľupták a dodal, že takúto istotu by považoval za opodstatnenú výmenou za väčšiu nezávislosť.

Marián Viskupič návrh naopak rázne odmietol s tým, že Slovensko si nemôže dovoliť nové výdavky. „Sme v situácii, keď sa má šetriť. A my sa bavíme o odmenách? Funkčné obdobie trvá sedem rokov – nech si ho riadne odslúži a potom sa uvidí,“ zdôraznil.

Covidové amnestie: Pomoc ľuďom alebo premárnená šanca?

Pri covidovej amnestii Ľupták podporil jej schválenie, pričom poukázal na množstvo nezmyselných pokút. „Keď niekto dostal pokutu za to, že šiel so ženou do lesa bez rúška – to už bolo mimo zdravý rozum,“ povedal. Viskupič označil návrh za zle pripravený a nazval ho premárnenou šancou. Koalícia podľa neho mala pripraviť odborný a vyvážený návrh, ktorý by rozlíšil medzi opatreniami, ktoré dávali zmysel, a tými, ktoré boli nezmyselné.

Transakčná daň ako likvidačná záťaž

Najväčší spor však vznikol pri téme transakčnej dane. Tá sa stala symbolom rozdielnych ideologických postojov medzi koalíciou a opozíciou. SNS navrhla, aby boli od tejto dane oslobodení živnostníci a malé firmy s obratom do 100-tisíc eur. Pavol Ľupták návrh odmietol s tým, že ide o populizmus. „Podnikám 36 rokov, viem, že 10 alebo 20 eur mesačne nie je likvidačných, Ten, kto to nedokáže utiahnuť, má zle nastavený biznis plán,“ tvrdé Ľupták a dodáva, že existujú spôsoby, ako sa tejto dani vyhnúť, napríklad platbou kartou alebo cez výdajný box.

Marián Viskupič s tým nesúhlasil a pripomenul, že nejde len o jednu daň, ale o celý „toxický koktejl“ zaťaženia podnikateľov – vyššie odvody, DPH, poplatky, rastúce náklady. „Tí ľudia sa dusia. A vláda sa tvári, že ide len o centy. To je alibizmus,“ vyhlásil.

Škrtanie výdavkov a rušenie sviatkov v rámci konsolidácie

Poslanci sa zhodli na tom, že Slovensko potrebuje konsolidovať verejné financie a dostať deficit pod tri percentá HDP, inak mu hrozia sankcie vyplývajúce z dlhovej brzdy. V nástrojoch ozdravenia sa však opäť rozchádzali. Ľupták naznačil, že vláda bude musieť siahať aj na ťažké a nepopulárne opatrenia. Uvažuje sa o zrušení niektorých štátnych sviatkov, ktoré štát stoja stovky miliónov eur ročne, o obmedzení energopomoci, úprave 13. dôchodku a racionalizácii výdavkov. „Budeme musieť pracovať viac a dlhšie. Toto nie je populárne, ale je to nevyhnutné. Štát musí šetriť,“ povedal.

Viskupič opäť upozornil, že vláda by mala začať sama od seba. „Dve lietadlá za 50 miliónov, poradenské zmluvy za milióny, kávové tričká pre úradníkov a tisíce áut pre políciu – to je tá skutočná plytvanie,“ povedal a dodal, že štát sa musí zamyslieť nad každým výdavkom.

Kto najviac zadlžuje Slovensko?

Zásadný spor sa odohral aj pri hodnotení vývoja štátneho dlhu. Viskupič tvrdí, že aktuálna vláda zadlžuje krajinu najrýchlejšie v histórii. „Zadlžujete Slovensko dvojnásobne rýchlejšie než Matovič. O tom nepochybujem,“ povedal. Ľupták však upozornil, že 24 miliárd dlhu vzniklo za predchádzajúcej vlády a že z toho ostalo 8,5 miliardy eur na účtoch štátu. „To nie je zadlženie, to sú rezervy. Vy ich teraz míňate,“ reagoval. Zaznelo aj šokujúce konštatovanie, že tieto dlhy sa nikdy nesplatia. „Ani slovenské, ani svetové. Systém je nastavený tak, že ak by sa splatila polovica štátnych dlhov, skolabuje finančný systém,“ tvrdil Ľupták.

O rozpočte sa musí rozhodnúť do novembra

Obaja poslanci pripustili, že rozhodujúce bude, či sa vláde podarí pripraviť štátny rozpočet do novembra. Ak nie, Slovensko čaká tvrdá sankcia – nútený vyrovnaný rozpočet, čo je podľa Viskupiča prakticky nemožné. Upozornil, že ak parlament rozpočet neschváli, hrozí krajine najvyššie sankčné pásmo, čo by malo výrazné dopady na verejné financie aj život občanov.

Ľupták pripomenul, že aj veľké krajiny ako Nemecko či Francúzsko roky porušovali maastrichtské kritériá a Slovensko musí hľadať kompromis. Podľa neho je cieľom vlády oddialiť nevyhnutný bankrot čo najďalej a zlepšiť verejné financie tak, aby si krajina mohla aj naďalej požičiavať bez výrazného zhoršenia ratingu. „Musíme nájsť rozumnú cestu medzi rozpočtovou disciplínou a sociálnou stabilitou,“ dodal.

Diskusia ukázala, že hoci sa obe strany zhodujú na potrebe konsolidácie, rozdielne vnímajú, kde a ako by sa malo začať. Pre jedných sú prioritou škrty a tvrdé rozhodnutia, pre druhých najprv úspora v štátnej správe a prehodnotenie výdavkov z minulosti. V každom prípade bude jeseň v parlamente mimoriadne horúca a rozhodne sa o tom, aký bude ďalší ekonomický vývoj Slovenska.

Sledujte reláciu Téma s Petrom Bielikom

Reklama
Ďakujeme, že nás čítate.

Ak máte zaujímavé nápady na témy, o ktorých by sme mohli písať alebo ste našli v článku chyby, neváhajte nás kontaktovať na [javascript protected email address]

Ficova IV. vláda

Zobraziť viac

Zo zahraničia

Zobraziť viac

Z domova

Zobraziť viac

Kultúra a showbiznis

Zobraziť viac

Ekonomika a biznis

Zobraziť viac

Šport

Zobraziť viac

TV Spark (VIDEO)

Zobraziť viac
Najčítanejšie v kategórii Z domova