Slovensko nateraz ukončilo repatriačné lety z krajín Blízkeho východu. V regióne však stále zostávajú tisícky Slovákov, ktorí o evakuáciu neprejavili záujem. Z oblasti sa zatiaľ nechystajú odísť ani Spojené štáty hoci tvrdia, že ich misia je splnená a v podstate už nemajú na čo útočiť.
Koniec dobrý, všetko dobré. Aj toto si hovorili mnohí Slováci, ktorých vládne lietadlá dopravili z Blízkeho východu domov. Konečný výsledok hodnotí pozitívne aj časť opozície.
“Musím povedať, že ten výsledok, keď už začali tie reparačné lety fungovať, vzhľadom na tie podmienky, aké tam boli, je dobrý výsledok, ale tie prvé dni boli naozaj veľmi chaotické,” zhodnotil pre Kanal1 bývalý veľvyslanec SR pri NATO Peter Bátor (PS).
Najviac mu chýbali informácie počas prvých hodín konfliktu, kedy naši občania zostali šokovaní tým, čo sa okolo nich deje. Najťažšie je podľa neho prežiť v takejto situácii prvé hodiny a dni.
“Nebol žiadny aktuálny prehľad politickej a vojenskej situácie v regióne…Premiér mal prvýkrát tlačovku s ministrom zahraničných vecí tretí deň po vypuknutí konfliktu…Bezpečnostná rada napríklad nebola zvolaná dodnes,” kritizoval postup slovenskej vlády Bátor.
“Z môjho pohľadu bezpečnostná rada zvolaná byť nemusela, keďže nešlo o bezpečnostné ohrozenie na území Slovenskej republiky. Štát veľmi promptne reagoval, či to bol minister vnútra a minister obrany, minister zahraničných vecí a premiér, ktorí okamžite poskytli repatriačné lety,” reagoval poslanec NR SR Igor Šimko (Hlas-SD).
Igor Šimko bol jedným z tých, ktorí pre konflikt na Blízkom východe uviazol v Spojených arabských emirátoch. Svoj návrat na Slovensko musel tiež odložiť o niekoľko dní. Odmieta preto kritiku, že repatriačné lety sa konali najmä z Jordánska a Ománu. Podľa neho zrealizovať takýto let nebolo vôbec jednoduché.
“Niektoré lietadlá boli sprevádzané stíhačkami. Ja osobne som zažil situáciu, kedy priamo v lietadle zablikal alert systém ľuďom v mobiloch, že ide o útok stíhačkami. Nájdite si úkryt,” opísal vlastnú skúsenosť Šimko.
Predseda SaS Branislav Gröhling poslanca I. Šimka nedávno obvinil z papalášskych manierov, lebo na návrat domov využil repatriačný let. Igor Šimko tieto tvrdenia ostro odmieta.
“Podarilo sa mi to 7. marca navzdory všetkým komplikáciám. Mal som niekoľko letov zrušených, ale došiel som do Európy cez Istanbul, Prahu do Košíc. Takže vďakabohu, podarilo sa a chcel by som aj vyvrátiť to, čo pán Gröhling šíril ako klamstvo, že som sa medzi prvými, deň po začiatku konfliktu dostal na Slovensko repatriačným letom. Bola to úplná blbosť. Prišiel som 7. marca komerčnou linkou a zaplatil som si za to,” reagoval pre Kanal1 Šimko.
Opozícia trvá na tom, že premiér mal a stále má pre konflikt na Blízkom východe zvolať Bezpečnostnú radu. Vážnosť situácie zvyšuje aj hroziaca “palivová kríza”.
“Táto situácia, vrátane tej vojny, vrátane cien energií, vrátane možnej neskoršej hrozby terorizmu v Európe – toto všetko je oveľa väčšie ohrozenie ako dlažobné kocky alebo neexistujúci prevrat,” trvá na svojich dôvodoch P. Bátor.
Premiér argumentuje tým, že v prípade potreby zvolá bezpečnostnú radu do niekoľkých minút. Zatiaľ jeho kabinet schválil stav ropnej núdze, ktorý súvisí so zastavením dodávok ropy cez ropovod Družba a dovoz ropy z Blízkeho východu.
Prezident republiky Peter Pellegrini, ktorý je vrchným veliteľom Ozbrojených síl SR, medzitým vyzval na odbornú a politickú diskusiu o zavedení pojmu “stav ohrozenia” do slovenskej ústavy. Takýto status by umožnil ozbrojeným silám zasiahnuť v prípade ohrozenia, ktoré nie je aktom vojny. Opozícia do prezidentského paláca odkázala, že žiadny takýto “bianco” šek nepodpíše a iniciatívu prezidenta a ministra obrany nepodporí.
