Vzťahy medzi Maďarskom a Ukrajinou sú opäť pod tlakom. Premiér Viktor Orbán a jeho blízky spolupracovník Balázs Orbán v posledných dňoch vystupňovali svoju rétoriku voči Kyjevu. Maďarská strana opakovane spochybňuje postavenie Ukrajiny, kritizuje podporu z EÚ a dokonca naznačuje potrebu revízie hraníc – čo vyvoláva ostré reakcie z Ukrajiny i Európy.
Maďarský premiér už dlhodobo odmieta akúkoľvek väčšiu integráciu Ukrajiny do západných štruktúr, píše portál Pravda. Využíva pritom každú príležitosť poukázať na jej vojnový stav, ekonomické problémy či vnútornú nestabilitu. Orbán napríklad odmietol návrh rozpočtu EÚ na roky 2028 – 2034, ktorý počíta s výraznou finančnou pomocou pre kandidátske krajiny vrátane Ukrajiny. „Nikdy neprijmem rozpočet, ktorý posiela maďarské peniaze na Ukrajinu,“ vyhlásil ostro na Facebooku.
Balázs Orbán k tomu dodal, že vojna na Ukrajine „nie je naša vojna“ a spochybnil dokonca samotnú existenciu ukrajinských hraníc v súčasnej podobe. Na sociálnej sieti X napísal: „Musíme definovať Ukrajinu – jej hranice a jej obyvateľstvo. Momentálne ani nevieme, čo vlastne Ukrajina je.“
Tieto výroky sú podľa mnohých odborníkov v priamom rozpore s princípom územnej celistvosti, ktorý chráni medzinárodné právo. Kyjev na ne okamžite zareagoval. Hovorca ukrajinského ministerstva zahraničných vecí Heorhij Tichyj ironicky požiadal AI chatbot o definíciu Ukrajiny pre Viktora Orbána.
Prípad mŕtveho Maďara z Ukrajiny
Napätie zvýšil aj tragický prípad etnického Maďara, ktorý zomrel po tom, čo bol povolaný do ukrajinskej armády. Podľa maďarských médií muž utrpel vážne zranenia po bitke so železnými tyčami, ktorú údajne spôsobili pracovníci vojenského komisariátu. Naopak, ukrajinská strana tvrdí, že muž bol hospitalizovaný na psychiatrii a zomrel na pľúcnu embóliu po psychickom kolapse.
Smrť muža vyvolala v Maďarsku vlnu emócií. Prezident Tamás Sulyok vyjadril rodine sústrasť a premiér Orbán prípad opísal ako dôkaz nefunkčnosti právneho štátu na Ukrajine. Vo vyjadreniach pre verejnosť šiel ešte ďalej – tvrdil, že „na Ukrajine zabili maďarského občana,“ čím priamo obvinil Kyjev zo zodpovednosti, hoci Ukrajina dvojaké občianstvo oficiálne neuznáva.
Situáciu ešte viac vyhrotil incident v Zakarpatskej oblasti, kde žije približne 100-tisíc etnických Maďarov. Neznámy páchateľ tam podpálil vchod do grécko-katolíckeho kostola a na stenu nasprejoval heslo „Maďarov na nože“. Polícia zadržala podozrivého do 48 hodín – ide o miestneho muža vo veku 28 rokov, no zatiaľ neuviedla, či konal sám alebo na objednávku.
Aj napriek rýchlemu zásahu ukrajinských orgánov Orbán využil incident na ďalšie obvinenia. Na sociálnej sieti písal o „náboroch do armády, vypaľovaní kostolov a zastrašovaní našich ľudí“. Znovu zopakoval, že Maďarsko svojich krajanov neopustí.
Trianonský tieň a nacionalistické podtóny
V pozadí Orbánových vyjadrení mnohí analytici vidia historický revizionizmus. Trianonská zmluva z roku 1920 pripravila Maďarsko o veľkú časť územia vrátane dnešného Zakarpatska, kde stále žije početná maďarská menšina. Obnovenie „veľkého Maďarska“ síce oficiálne nie je na stole, ale nacionalistická rétorika tomu napomáha.
Navyše, v Maďarsku sa blížia parlamentné voľby – naplánované sú na jar 2026. Orbánov Fidesz po 15 rokoch pri moci čelí vážnemu vyzývateľovi: Péter Magyar, súčasný europoslanec a líder opozície, rýchlo získava podporu. Nie je vylúčené, že Orbán hrá aj na nacionalistickú notu, aby mobilizoval voličov.
Západ varuje, Orbán to ignoruje
Viacerí predstavitelia NATO a EÚ opakovane varujú pred nebezpečenstvom, ktoré predstavuje pokračujúca ruská agresia. Obávajú sa, že Kremeľ sa po prípadnom úspechu na Ukrajine nezastaví. Balázs Orbán však tieto obavy odmieta a tvrdí, že NATO je dostatočne silné, aby zabránilo šíreniu konfliktu.
Západní spojenci považujú maďarský postoj za problematický – oslabuje jednotu Únie i dôveryhodnosť spoločnej bezpečnostnej politiky. Ak by Budapešť skutočne podkopávala územnú celistvosť Ukrajiny, mohlo by to mať vážne dôsledky nielen pre bilaterálne vzťahy, ale aj pre samotnú pozíciu Maďarska v EÚ.
