Pred obchodnou vojnou Európa a USA nás delí doslova pár dní. Podarí sa ju zažehnať, alebo prepukne naplno a zasiahne aj Slovensko? S blížiacim sa termínom 9. júla totiž narastá napätie medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi. V tento deň by mohli vstúpiť do platnosti nové americké clá, ktoré prezident Donald Trump pohrozil zaviesť, ak sa do tej doby nedosiahne obchodná dohoda.
Hoci rokovania medzi oboma stranami prebiehajú už od júna, výsledok zostáva stále neistý. V hre je najmä zrušenie, alebo aspoň zmiernenie ciel, ktoré Washington uvalil na európsky tovar, vrátane 25 % cla na automobily a až 50 % na oceľ a hliník.
Aj keď je málo pravdepodobné, že by sa do stredy podarilo uzavrieť komplexnú dohodu, diplomati hovoria o tzv. politickom porozumení. Tento typ dohody by vytvoril rámec pre ďalšie konkrétne rokovania v budúcnosti. Európsky komisár pre obchod Maroš Šefčovič v tejto súvislosti pre The Guardian uviedol: „Našou ambíciou je vyhnúť sa ďalšej eskalácii. To si vyžaduje pragmatické riešenia, nie dokonalé dokumenty.“
O čo vlastne ide? Kľúčové body rokovaní
Diskusia medzi Bruselom a Washingtonom sa točí predovšetkým okolo colných sadzieb, ktoré už teraz tvrdo doliehajú na európsky priemysel. V súčasnosti sú uplatňované:
- 10 % clá na väčšinu dovozu z EÚ,
- 25 % clo na automobily a autodiely,
- 50 % clo na oceľ a hliník.
Trump pohrozil, že ak sa do 9. júla nepodarí uzavrieť dohodu, rozšíri 50 % clá na všetok dovoz z EÚ. Európa preto pripravuje protinávrhy, ktoré by mohli zmierniť dopad týchto ciel. V hre je aj tzv. asymetrická dohoda, kde by EÚ mohla spraviť viac ústupkov než USA – nie všetky členské štáty sú však s týmto prístupom stotožnené. Zatiaľ čo Nemecko a Taliansko ho podporujú, Francúzsko a Írsko zostávajú skeptickejšie.
V prípade neúspechu sa pripravuje druhý balík odvetných opatrení, ktorý by zahŕňal americké produkty v hodnote až 95 miliárd eur. Tento zoznam zatiaľ nie je formálne schválený, no členské štáty ho už posudzujú.
Snaha o rýchlu dohodu: politický kompromis na obzore?
Európski vyjednávači sa momentálne prikláňajú k tzv. rámcovej dohode, podobnej tým, ktoré USA uzavreli so Spojeným kráľovstvom alebo Čínou. Nešlo by o detailnú obchodnú zmluvu, ale skôr o symbolické vyhlásenie politickej vôle, ktoré by odvrátilo bezprostrednú hrozbu obchodnej vojny.
Maroš Šefčovič potvrdil: „Dostali sme prvý návrh na dohodu v zásade. Naším cieľom je klauzula o pozastavení ciel, aby sme mali garanciu, že v nasledujúcich mesiacoch nebudú zavedené ďalšie.“ Súčasťou návrhu by mohla byť aj ponuka na nákup strategických amerických produktov, napríklad skvapalneného zemného plynu, čo by mohlo byť z pohľadu USA lákavé.
Vyjednávači tiež zvažujú, že niektoré sektory. Napríklad letectvo, kde sú výrobné reťazce úzko prepojené medzi oboma brehmi Atlantiku – by mohli byť z novej dohody úplne vyňaté, aby sa predišlo narušeniu dlhodobých obchodných vzťahov.
Základné kontúry možnej dohody
Kým definitívna dohoda je stále v nedohľadne, diplomati naznačujú, aké by mohli byť hlavné body rámcovej dohody:
- Akceptácia 10 % plošného cla zo strany EÚ výmenou za predĺženie rokovaní a zníženie ciel na autá,
- Prímerie v obchodnom spore, ktoré by zabránilo novým clám od 9. júla,
- Prísľub ďalších sektorových dohôd v nasledujúcich mesiacoch,
- Záväzok EÚ k odberu strategických amerických surovín.
Ako uvádza Euronews, Všetko však závisí od toho, či budú Spojené štáty ochotné ustúpiť zo svojich pôvodných požiadaviek a či EÚ nájde jednotný postoj medzi členskými štátmi. Niektorí diplomati už teraz predpokladajú, že Trump bude chcieť rámcovú dohodu prezentovať ako významný zahraničnopolitický úspech, najmä v čase osláv Dňa nezávislosti.
Do stredy zostáva len niekoľko dní – a s nimi aj posledná šanca vyhnúť sa ďalšiemu kolu transatlantickej obchodnej vojny.
