Bývalý reprezentačný brankár a aktuálny tréner gólmanov slovenskej hokejovej reprezentácie Ján Lašák si krátko pred posledným zápasom Slovákov na majstrovstvách sveta servítku pred ústa rozhodne nedával. V rozhovore pre sportnet.sme.sk pomenoval problémy, ktoré sužujú slovenský hokej – od zlých podmienok pre mládež, cez mizerné financovanie až po celkovú frustráciu spoločnosti, ktorá sa podľa neho často neprávom vybíja práve na športovcoch.
„Za to, že ľudia nie sú šťastní, my, hokejisti, nemôžeme. Za to môžu úplne iní ľudia, ktorí spravili zo Slovenska druhú Afriku. Povedzme si tak, ako to je. Prejdeme hranice a máme inú situáciu. V Česku sa stavajú haly, zlepšuje sa infraštruktúra. Mestá dotujú kluby. Niektoré tam dostávajú 35 miliónov českých korún na chod klubu, to je milión a pol eur,“ rozohnil sa Lašák.
Podmienky na Slovensku? O triedu horšie než u susedov
Zvolenský rodák porovnal konkrétne čísla: zatiaľ čo kluby v Česku môžu rátať s výraznou podporou miest, u nás je situácia podstatne chudobnejšia. „Keď hokejový klub HKM Zvolen dostane 400-500 tisíc eur, tak je rád. A to nie je o tom, že Zvolen nechce dať, ale tie peniaze nemá. Nefungujú základné veci. Mám kopec kamarátov, ktorí zo Slovenska utiekli, a ich deti tu šport nerobia, pretože ho robia v zahraničí,“ dodal.
Nedostatky vidí najmä v základnej infraštruktúre a starostlivosti o talenty. „Brankár v českej extralige dostane každé dva-tri mesiace nový výstroj. Ja prídem na extraligový zápas a musím zháňať brankárovi korčule. Slovenský brankár v extralige dostal použitú lapačku. To sú veci, ktoré vo svetovom športe nepoznajú, to nikde neexistuje.“
Na hráčoch si ľudia vybíjajú frustráciu
Lašák vníma, že nálada v spoločnosti sa často ventiluje cez šport. „Musíme sa pozrieť na to, v akých podmienkach pracujeme. To je obraz krajiny. Ľudia sú frustrovaní z toho, ako žijú svoje životy a vybíjajú si zlosť na nás. My im dávame dôvod, to beriem. Napriek tomu si myslím, že šikana je prehnaná.“
A pokračoval trefným prirovnaním: „Pritom keby prišli do šatne, neurobia nič. Odfotia sa s nami, vypýtajú si podpis, potom zájdu za roh a na internete nám znovu naložia. Ale z očí do očí by to nepovedali – česť výnimkám.“
Gajan a Prádel ako ukážka slovenského umu
Napriek všetkému Lašák hovorí aj o pozitívach. Mladí gólmani Adam Gajan a Michal Prádel sú podľa neho výsledkom slovenskej práce. „Brankárov sa snažíme robiť najlepšie, ako vieme a dúfam, že to takto bude pokračovať. V budúcej sezóne budeme mať sedem brankárov v americkej univerzitnej súťaži NCAA s plným štipendiom. Nikto na svete ich tam nemá viac.“
Podčiarkuje však, že ak chcú mladí gólmani rásť, musia čeliť konkurencii a krízam. „Brankárov vieme do určitej časti vychovať na Slovensku, ale neskôr ich potrebujeme poslať preč. Aby videli tú konkurenciu, aby si zažili ťažké chvíle, aby ich niekto ponížil, aby im ľudia ublížili a aby z toho vedeli pozviechať. Lebo o tom je život, to je reálny hokej.“
Mýtus o bohatých rodičoch vyvracia
Ďalšou témou, na ktorú sa Lašák rozhodol zareagovať, je často opakovaná téza, že v hokeji uspievajú iba deti z bohatých rodín. On to vidí inak. „Deväťdesiat percent ublížených ľudí kritizuje systém nie preto, že by bol až taký zlý, ale preto, že ich deti sú neschopné. A ja to poznám, lebo s tým pracujem denne. Ak má niekto problém s výstrojom alebo financiami, máme na zväze fondy, z ktorých vieme pomôcť.“
Sám priložil ruku k dielu: „Ja osobne som už podporil množstvo detí zo sociálne slabších rodín, pre ktoré som zháňal peniaze. Mám sponzorov a spolupracujem s firmami, ktoré mi pomáhajú práve v týchto prípadoch, cez reklamu alebo spoločné projekty. Keď má niekto reálny problém, rád ho podporím.“
Podľa neho však niektorí namiesto riešení len hľadajú chyby. „Problém však je, že u nás sa neustále len hľadajú chyby. A potom, samozrejme, prichádzajú aj irelevantné protinázory,“ uzavrel Lašák pred duelom s Fínskom.
