Keď sa Marián Čekovský prvýkrát ocitol v spoločnej šatni s legendou slovenského humoru, Milanom Lasicom, premohol ho strach. Mlčal. Nechcel nič pokaziť, nechcel sa pred svojím idolom strápniť. Atmosféra hustla, až sa po dvadsiatich minútach odhodlal. S neistotou v hlase prelomil ticho: „Snáď by som mohol otvoriť jednu z týchto fliaš.“ Lasica sa pousmial a lakonicky odvetil: „Konečne prvá dobrá veta.“ A práve vtedy sa začalo jedno nevšedné priateľstvo.
Z profesionálneho rešpektu sa stalo hlboké citové prepojenie. Marián Čekovský v Lasicovi našiel druhého otca. Toho biologického totiž stratil už ako malý chlapec – v šiestich rokoch pri tragickom požiari na lodi, kde jeho rodičia ako muzikanti zarábali na živobytie, píše portál dobrenoviny.sk. Otec sa už nikdy nevrátil. Domov dorazila len mama Eva – speváčka a akordeonistka. Otec sa „vrátil“ v cínovej rakve.
Hudobný osud vyrytý od tretej slohy
Čeky sa narodil priamo počas piesne – doslova. Jeho rodičia zabávali hostí na svadbe tety Jany, keď sa jeho mame počas vystúpenia spustila plodová voda. Otec najskôr nereagoval – myslel si, že manželka je len smädná. Až keď pochopil, čo sa deje, odviezli ju do pôrodnice. Malý Marián sa narodil počas tretej slohy pesničky – doslova do rytmu hudby, ktorá ho sprevádza celý život.
Napriek krátkemu detstvu s biologickým otcom ho strata poznačila. V pamäti má moment, keď sa v dome rozľahol tón flauty – nástroja, na ktorom hrával jeho otec. „Ocko prišiel!“ kričal vtedy malý Čeky, presvedčený, že melódia je znamením z druhej strany. Dospelí sa len s ťažkosťami snažili dieťa upokojiť.
Druhý domov v náručí nevlastného otca
Po rokoch sa mama opäť vydala. Nevlastný otec Pavol prevzal štafetu – bol piliérom rodiny, na ktorého Marián nikdy nezabudol. „Vďačím mu za výchovu, za starostlivosť. Je súčasťou môjho príbehu,“ priznáva. Aj Pavol však v roku 2021 odišiel. A len pár mesiacov predtým prišla ďalšia rana – navždy odišiel Milan Lasica.
Lasica ako životný mentor a duchovný otec
Ich vzťah nebol len o spoločnej práci, ale o ľudskom spojení. Marián spomína na momenty, keď mu Lasica prejavil uznanie: „Raz ma chytil za rameno a povedal, že sa mu páči, čo robím. Bolo to ako životné vyznamenanie.“ Lasica mu písal správy, posielal texty, z ktorých vznikla hudba. Chystali spolu turné, ktoré sa už nestihlo uskutočniť.
Milan Lasica zomrel 18. júla 2021 – symbolicky, počas koncertu v jeho milovanom Štúdiu L+S. Čeky si ihneď sadol do štúdia a na rozlúčku nahral pieseň „Anjel“ – s textom od Lasicu. „On mi písal viac než ja jemu. Tie texty sú úprimné, hoci on sám neznášal sentiment. Ale jeho slová ma navždy zasiahli,“ dodal dojatý hudobník.
Silu vzťahu nezmýva ani čas
„Niekto má podpis, ja mám jeho slová. A tie znejú v mojej hudbe navždy,“ hovorí Marián Čekovský, ktorý v Milanovi Lasicovi nenašiel len umelecký vzor, ale strateného otca, ktorého mu osud akoby vrátil. Dvakrát stratil otca – no raz ho životu znova daroval. Aspoň na chvíľu.
Galéria:
[modula id=“604969″]
