Nová globálna štúdia prináša desivý obraz reality: klimatická zmena už nie je hrozbou budúcnosti, ale prítomnosti. Odborníci z londýnskej univerzity UCL v spolupráci so Svetovou zdravotníckou organizáciou (WHO) varujú, že v dôsledku zvyšujúcich sa teplôt a znečistenia zomiera každú minútu jeden človek.
Klimatická kríza tak neznamená len zhoršenie životných podmienok planéty, ale priamo zasahuje do zdravia a života miliónov ľudí. Vedci upozorňujú, že extrémne horúčavy, toxické ovzdušie a častejšie prírodné katastrofy sú priamymi dôsledkami ľudskej nečinnosti. Informuje o tom portál iMeteo.
Milióny životov v ohrození
Na rozsiahlej štúdii sa podieľalo 128 odborníkov zo 70 akademických inštitúcií a agentúr OSN. Výskum skúmal vplyv klimatických zmien nielen na fyzické zdravie, ale aj na psychickú pohodu obyvateľstva. Podľa vedcov ide o jednoznačné varovanie: otepľovanie planéty sa stáva priamou zdravotnou hrozbou.
Denník The Guardian, ktorý na správu upozornil, zdôrazňuje, že ide o najkomplexnejšiu analýzu svojho druhu. Výsledky potvrdzujú, že klimatické zmeny už neohrozujú len budúce generácie – ich dôsledky pociťujú ľudia na všetkých kontinentoch.
Paradox fosílnych dotácií
Zatiaľ čo vedci vyzývajú na rýchle znižovanie závislosti od fosílnych palív, svetové vlády ich naďalej masívne dotujú. V roku 2023 smerovalo do ropného, plynárenského a uhoľného priemyslu približne 2,5 miliardy dolárov denne – čo predstavuje viac než 52 miliárd korún denne.
Podľa autorov správy ide o alarmujúci paradox. Vlády síce investujú miliardy do obnoviteľných zdrojov, no zároveň udržiavajú pri živote odvetvia, ktoré planétu najviac ničia. Celková suma priamych dotácií fosílnym palivám sa minulý rok vyšplhala na rekordných 956 miliárd dolárov.
Politika proti planéte
Riziko zhoršovania situácie ešte zvyšujú politici, ktorí sa snažia oslabiť klimatické politiky, a korporácie, ktoré napriek varovaniam pokračujú v rozširovaní ťažby. Sto najväčších producentov fosílnych palív na svete tento rok dokonca zvýšilo svoje plány na ťažbu – čo by podľa vedcov mohlo viesť k trojnásobnému množstvu emisií CO₂, než povoľuje Parížska dohoda.
„Táto správa vykresľuje neúprosný a nepopierateľný obraz ničivých dopadov na ľudské zdravie, ktoré zasahujú všetky kúty sveta. Ničenie životov aj obživy sa bude ďalej stupňovať, pokiaľ neukončíme našu závislosť od fosílnych palív,“ upozorňuje doktorka Marina Romanellová z univerzity UCL.
Roky rekordov a tragédií
Rok 2023 sa zapísal ako najteplejší rok v histórii meraní, no vedci už hlásia, že rok 2024 ho prekonal. Extrémne teploty, ktoré zasiahli Európu, Áziu aj Severnú Ameriku, spôsobili tisíce úmrtí, kolapsy elektrických sietí a nebývalý počet požiarov.
Klimatické zmeny sa tak stali každodennou realitou, nie vzdialeným scenárom.
„Ak budeme aj naďalej financovať fosílne palivá a umožňovať ich rozširovanie, vieme, že zdravá budúcnosť nie je možná,“ varuje Romanellová. Podľa nej musí svet okamžite ukončiť dotácie pre fosílne spoločnosti a urýchliť prechod na čisté zdroje energie.
Morálny problém našej doby
Vedci pripomínajú, že klimatická kríza už nie je len environmentálnou výzvou – je morálnym testom ľudstva. Každá minúta, počas ktorej zomrie človek v dôsledku tepla či znečistenia, je dôkazom zlyhania globálnej solidarity.
Ak sa svet nerozhodne pre skutočne udržateľnú a spravodlivú budúcnosť, upozorňuje štúdia, počet obetí bude v nasledujúcich rokoch dramaticky narastať.
