Otvorenie druhého dôchodkového piliera sa opäť dostáva do popredia verejnej diskusie. Ide o možnosť, kedy môžu sporitelia dobrovoľne opustiť tento systém a presunúť všetky svoje dôchodkové odvody späť do prvého, štátom spravovaného piliera.
Minister práce Erik Tomáš už naznačil, že existuje skupina ľudí, pre ktorých druhý pilier jednoducho nie je výhodný – kvôli veku, nízkym príjmom alebo malým úsporám.
Pre koho druhý pilier nefunguje
Druhý pilier je postavený na individuálnom sporení a investovaní, čo je dlhodobá hra. Ak však niekto zarába málo, je vo vyššom veku a za sebou nemá roky prispievania, reálne mu môže tento systém priniesť nižší dôchodok ako čisto štátny model.
Navyše, keďže časť odvodov smeruje do druhého piliera, štátna Sociálna poisťovňa potom vypláca nižší dôchodok z prvého piliera. Ako uviedli peniaze.sk, v praxi to znamená, že až 95 % dôchodcov poberajúcich penziu z oboch pilierov mesačne dostáva približne o 50 eur menej ako tí, ktorí sú len v štátnom systéme.
Výhodné riešenie? Len na prvý pohľad
Otvorenie druhého piliera by mohlo štátnej kase priniesť okamžitú úľavu. Odhaduje sa, že ak by sa rozhodlo vystúpiť až 200-tisíc sporiteľov, do Sociálnej poisťovne by okamžite pribudla približne miliarda eur. To by štátu dočasne pomohlo vyplácať dôchodky a ďalšie sociálne dávky bez potreby masívnych dotácií. V roku 2024 išla do systému dotácia takmer 3 miliardy eur. Takýto krok by mohol znížiť tlak na rozpočet aspoň na chvíľu.
Dlhodobé následky môžu byť nepríjemné
Hoci krátkodobý finančný efekt vyzerá lákavo, v dlhodobom horizonte môže byť situácia diametrálne odlišná. Tí, ktorí dnes vystúpia z druhého piliera, si síce môžu polepšiť na dôchodku dnes. No o niekoľko rokov sa môžu dostať do oveľa horšej situácie. Dôvodom je nestabilita prvého piliera, ktorý je závislý od odvádzania odvodov súčasne pracujúcou generáciou. A práve tu narážame na demografický problém. Populácia starne, pôrodnosť je nízka a počet ekonomicky aktívnych ľudí klesá.
Demografia nepustí
Podľa odborníkov Slovensko smeruje k demografickému scenáru podobnému dnešnému Japonsku. V krajine vychádzajúceho slnka dôchodkový systém už dávno nedokáže pokryť celkové potreby seniorov a mnohí sú nútení pracovať aj po sedemdesiatke. Slovenský systém je ešte zatiaľ miernejší. Priemerný dôchodok pokrýva zhruba polovicu predchádzajúceho zárobku a vek odchodu do dôchodku je približne 64 rokov. Avšak tlak na prvý pilier bude každým rokom rásť a tí, ktorí sa naň úplne spoľahnú, sa môžu v budúcnosti dostať do finančných problémov.
Kto by mal z druhého piliera vystúpiť
Teoreticky je výhodné opustiť druhý pilier najmä pre ľudí s nízkym príjmom, ktorí sa nachádzajú vo vyššom veku a nestihli si vytvoriť dostatočné úspory. Títo sporitelia často nedosahujú tzv. referenčnú sumu, ktorá im umožňuje vybrať si peniaze jednorazovo (v roku 2025 je táto hranica stanovená na 684,10 eura mesačne). Ak túto sumu nedosiahnu, môžu si sporiť len cez takzvané doživotné dôchodkové splátky, ktoré bývajú často nevýhodné.
Pozor na stratu investičného potenciálu
Pre mladších ľudí s vyšším príjmom, dlhším časovým horizontom a schopnosťou investovať je druhý pilier stále výhodnejší. Umožňuje im zhodnocovať peniaze cez trhové investície, a hoci to so sebou nesie riziko, dlhodobo dokáže priniesť lepší dôchodok než výlučne štátny systém. Vystúpením z piliera sa však takíto sporitelia vzdávajú tejto šance. Spoliehajú sa výlučne na štát, ktorý v čase ekonomického alebo demografického tlaku nemusí byť schopný vyplácať dôstojné dôchodky.
Politické rozhodnutie, osobné dôsledky
Aj keď otvorenie druhého piliera pôsobí ako technické opatrenie, v skutočnosti má veľmi vážny dopad na jednotlivca. Politici síce môžu týmto krokom získať okamžitý „plátací“ efekt na rozpočet, no bežní ľudia by mali rozhodovanie o svojom zotrvaní alebo vystúpení z piliera zvážiť dôkladne. Ide totiž o otázku, ktorá môže zásadne ovplyvniť ich kvalitu života v dôchodkovom veku.
