Konečne správa, ktorá nie je o kríze, ale o záchrane. Kým svet bojuje s klimatickými zmenami, jedna stará environmentálna jazva sa začína zázračne hojiť.
Najnovšie dáta z Antarktídy šokovali aj samotných vedcov – ozónová diera je tento rok taká malá, že prepisuje historické tabuľky. Píše o tom aj portál SciTechDaily.
Ochranný štít sa obnovuje
Rok 2025 sa zapíše do dejín ochrany prírody hrubým písmom. Vedci z agentúr NASA a NOAA potvrdili, že tohtoročná ozónová diera nad južným pólom je piata najmenšia od roku 1992. Pre lepšiu predstavu – vtedy sa ešte len začínali prejavovať prvé reálne dopady zákazu freónov.
To, čo vidíme dnes, nie je náhoda, ale výsledok desaťročí trvajúcej snahy. Počas kritického obdobia, ktoré trvalo od 7. septembra do 13. októbra, pokrývala diera v priemere „len“ 18,71 milióna kilometrov štvorcových. Čo je však ešte dôležitejšie, tento rok sa začala rozpadať o celé tri týždne skôr, než je bežný priemer poslednej dekády. Planéta akoby začala dýchať voľnejšie.
Porovnanie s minulosťou vyráža dych
Aby sme pochopili rozsah tohto úspechu, musíme sa pozrieť späť do minulosti. Písal sa rok 2006 a nad Antarktídou sa otvorila najväčšia ozónová diera v histórii meraní. Mala hrozivých 26,6 milióna kilometrov štvorcových. Tohtoročná trhlina je v porovnaní s týmto rekordom o celých 30 % menšia.
Paul Newman, dlhoročný líder tímu pre výskum ozónu v NASA, neskrýva optimizmus: „Ako sme predpovedali, sledujeme trend zmenšovania ozónových dier v porovnaní so začiatkom tisícročia. Vytvárajú sa neskôr a rozpadajú sa skôr.“
Dáta sú neúprosné a v tomto prípade pozitívne. V rámci 46-ročnej histórie satelitných meraní sa rok 2025 umiestnil na 14. priečke najmenších dier.
Dvojitý zásah proti katastrofe
Za týmto úspechom stoja dva hlavné faktory. Prvým je nekompromisná chémia. Montrealský protokol, ktorý zakázal používanie látok poškodzujúcich ozón (ako sú freóny v starých chladničkách či sprejoch), funguje. Hladiny chlóru v atmosfére klesajú.
„Od vrcholu okolo roku 2000 klesla hladina látok poškodzujúcich ozón v antarktickej stratosfére asi o tretinu oproti stavu pred vznikom ozónovej diery,“ vysvetľuje Stephen Montzka z laboratória NOAA. Newman ho dopĺňa s dôležitou poznámkou: „Tohtoročná diera by bola o viac ako 2,5 milióna kilometrov štvorcových väčšia, keby bolo v stratosfére stále toľko chlóru ako pred 25 rokmi.“
Druhým hráčom bolo tento rok počasie. Slabší polárny vír (prúdenie vetra okolo Antarktídy) spôsobil, že teploty v stratosfére boli vyššie, čo prirodzene brzdí rozpad ozónu.
Prečo na tom záleží? Ide o naše zdravie
Ozónová vrstva nie je len neviditeľný obal, je to náš slnečník. Nachádza sa vo výške 11 až 50 kilometrov nad zemou a blokuje škodlivé ultrafialové (UV) žiarenie. Ak by tento štít zlyhal, následky by boli fatálne: nárast rakoviny kože, šedého zákalu a zničená úroda.
Hoci sme najhoršie zažehnali, nie je to koniec boja. Chemikálie vypustené v minulom storočí vydržia v atmosfére desiatky rokov. Vedci odhadujú, že ak udržíme súčasný kurz, ozónová diera nad Antarktídou by sa mohla úplne zaceliť koncom 60. rokov tohto storočia.
