Slovenské zdravotníctvo sa dlhodobo borí s paradoxom digitálnej éry. Napriek existencii moderných technológií pacienti stále fungujú ako spojka medzi jednotlivými lekármi a ambulanciami. Namiesto plynulého zdieľania informácií sú nútení prenášať výsledky vyšetrení, lekárske správy či zoznamy liekov osobne v papierovej forme. Tento zastaraný systém nielenže zaťažuje pacientov, ale zároveň spomaľuje diagnostiku aj samotnú liečbu.
Zmeniť túto realitu mal projekt eZdravie, ktorý funguje už niekoľko rokov. Jeho ambíciou bolo sústrediť všetky dôležité zdravotné údaje pacienta na jednom mieste v elektronickej zdravotnej knižke. Napriek tomu sa očakávaný efekt zatiaľ nedostavil. Podľa odborníkov totiž do systému stále neprúdi kompletné množstvo dát, pričom chýba približne štvrtina záznamov. Výrazným problémom je najmä to, že časť poskytovateľov zdravotnej starostlivosti systém jednoducho nevyužíva alebo doň neposiela všetky potrebné informácie, píše portál tvnoviny.sk.
Nedostatky sa prejavujú najmä v bežnej praxi. Pacienti sú často nútení presne si pamätať svoju zdravotnú históriu alebo fyzicky prenášať dokumentáciu medzi jednotlivými odborníkmi. V niektorých prípadoch ide dokonca o opakované absolvovanie rovnakých vyšetrení, pretože lekár nemá k dispozícii výsledky od svojich kolegov.
Zásadná zmena má prísť od júla, keď štát plánuje zaviesť tvrdšie pravidlá. Ak lekár nebude zapisovať vyšetrenia, správy či predpisy do systému, zdravotná poisťovňa mu takýto výkon jednoducho neuhradí. Do elektronickej dokumentácie by sa mali povinne zaznamenávať všetky dôležité úkony, od ambulantných správ cez prepúšťacie správy z nemocníc až po elektronické recepty či práceneschopnosť. Do budúcnosti sa ráta aj s ďalším rozširovaním systému.
Zlepšenie by mohlo byť citeľné najmä v urgentných situáciách. Lekári na pohotovostiach by mali okamžitý prístup k informáciám o pacientovi, jeho diagnózach či liečbe, čo by výrazne zrýchlilo rozhodovanie. Zároveň by sa eliminovalo riziko, že pacient zamlčí dôležité údaje alebo si ich jednoducho nepamätá. Elektronický prístup k dátam by uľahčil prácu aj záchranárom, ktorí často zasahujú pri pacientoch neschopných komunikovať.
Na druhej strane však medzi lekármi existujú aj obavy. Upozorňujú najmä na technickú pripravenosť systému, ktorý bude musieť zvládnuť výrazne vyššiu záťaž. Ak by doň začali naraz pristupovať všetky zdravotnícke zariadenia, hrozia výpadky alebo spomalenie, čo by mohlo komplikovať poskytovanie zdravotnej starostlivosti.
Ministerstvo zdravotníctva zároveň upresnilo, že lekári nebudú povinní dopĺňať staršie údaje spätne. Elektronická dokumentácia sa tak začne budovať odznova, pričom bude obsahovať najmä aktuálne informácie od júla. Podľa analytikov to nemusí byť zásadný problém, keďže zdravotný stav pacienta sa môže meniť pomerne rýchlo a staršie záznamy často strácajú relevanciu. Kľúčové bude najmä to, aby systém od začiatku fungoval spoľahlivo a poskytoval lekárom aktuálne a presné údaje, ktoré môžu využiť pri liečbe.
