Ekonomická situácia Slovenska je vážnejšia, než sa doteraz zdalo. Analytici varujú, že ak štát nezakročí dôrazne a neodhodlá sa k nepopulárnym krokom, hrozí krajine ešte hlbší pád do dlhov a dlhodobé oslabenie hospodárskeho rastu. Objavujú sa návrhy na obmedzenie výdavkov, ktoré by ešte donedávna zneli ako politické sci-fi – medzi nimi aj rušenie štátnych sviatkov, skracovanie školských prázdnin či zásahy do 13. dôchodkov.
Deficit a dlh lámu rekordy
Slovensko sa momentálne radí medzi krajiny s najvyššími deficitmi a najrýchlejším rastom verejného dlhu v celej Európskej únii. Znie to hrozivo – a ešte horšie vyzerajú ekonomické prognózy. Podľa analytikov je kombinácia vysokého deficitu a dlhu mimoriadne nebezpečná, pretože krajina stráca manévrovací priestor a schopnosť reagovať na ďalšie krízy.
Nízky rast, vysoké ceny
Medzinárodný menový fond odhaduje, že rast slovenského HDP v roku 2025 dosiahne iba 1,3 %. Inflácia by sa mala pohybovať na úrovni 3,7 %. Odborníci pripomínajú, že ide o veľmi nevýhodnú kombináciu – nízky ekonomický rast spojený s pomerne vysokou infláciou znamená slabnúcu kúpnu silu obyvateľstva a stagnáciu životnej úrovne.
Česko a Maďarsko nás predbiehajú
Ako uviedli peniaze.sk, zatiaľ čo naši susedia – Česko a Maďarsko – investujú do infraštruktúry, školstva či športových podujatí a zároveň sa im darí udržiavať deficit pod kontrolou, Slovensko zaostáva. Grafy ukazujú, že v porovnaní s rokom 2015 sa ekonomický výkon Slovenska takmer nepohol, zatiaľ čo spomínané krajiny zaznamenali výrazné zlepšenie.
Trh s dlhopismi vysiela varovný signál
Riziková prirážka slovenských dlhopisov oproti nemeckým vzrástla na jedno celé percento. Hoci to môže znieť ako malý rozdiel, v praxi ide o enormné náklady. Pri dlhu na úrovni približne 80 miliárd eur to znamená dodatočnú záťaž pre štátny rozpočet vo výške približne 800 miliónov eur ročne. A to je len začiatok – ak sa trend nezastaví, náklady budú rásť.
Konsolidácia môže bolieť viac než kedykoľvek predtým
Hoci vláda už v minulosti zrušila niektoré výhody a upravila niektoré výdavky, odborníci tvrdia, že to nestačí. Navrhujú ďalekosiahle opatrenia, ktoré by ešte pred pár rokmi vyvolali pobúrenie. Medzi najradikálnejšími návrhmi je zrušenie štyroch štátnych sviatkov – predovšetkým tých, ktoré pripadajú na pracovné dni. Ďalej prichádza do úvahy krátenie 13. dôchodkov na polovicu či stanovenie limitov pre výsluhové penzie.
Škrtanie výhod a zmeny vo verejnej správe
Zamestnanci vo verejnej sfére by mohli prísť o rôzne benefity, ktoré presahujú rámec zákonníka práce. Rovnako sa hovorí o zmrazení platov pre ústavných činiteľov, čo by síce výrazne nerozšírilo štátny rozpočet, no malo by to symbolickú hodnotu a posilnilo by dôveru verejnosti v nevyhnutnosť škrtov.
Menej prázdnin, viac školskej dochádzky
Ďalším z navrhovaných opatrení je skrátenie školských prázdnin – letných aj zimných – o jeden týždeň. Argumentom je, že dlhé prázdniny predstavujú pre ekonomiku výpadok produktivity a zároveň sú nákladné aj pre štát, ktorý počas voľných dní financuje prevádzku verejných inštitúcií bez reálneho výkonu.
Energetika a dane pod drobnohľadom
Zvažuje sa aj deregulácia cien energií – s výnimkou domácností v hmotnej núdzi – ako spôsob, ako znížiť výdavky štátu na dotácie. A napokon, boj proti daňovým únikom, najmä v oblasti DPH, by mohol priniesť miliardy. Každé jedno percento efektivity navyše podľa analytikov znamená prínos približne pol miliardy eur do štátnej pokladnice.
Po prázdninách prídu ďalšie škrty
Analytici varujú, že to, čo sa udeje do leta, je len začiatok. V septembri očakávajú pokračovanie tvrdých reforiem, ktoré sa budú dotýkať najmä verejnej správy a zbytočných výdavkov. Ekonomické prežitie Slovenska podľa nich závisí od toho, či budú mať politici odvahu konať radikálne – a rýchlo.
