Babiš prevalcoval konkurenciu, no politická mapa sa zásadne neposunie. Český parlament čaká ešte pravicovejšie zloženie a ľavica opäť zostáva mimo hry.
Parlamentné voľby v Českej republike priniesli jasného víťaza – Andreja Babiša a jeho hnutie ANO. Napriek predvolebným prieskumom, ktoré predpovedali tesnejší výsledok, získal Babiš viac než 30 percent hlasov a s prehľadom porazil všetkých súperov. Zdrvujúce víťazstvo však neznamená zásadnú zmenu politického kurzu. Český parlament sa podľa všetkého posunie ešte viac doprava a ľavica opäť zostane mimo hry.
Volič stavil na istotu
Po mesiacoch intenzívnej antikampane sa napokon ukázalo, že český volič volil pragmaticky. Mnohí sa priklonili k hnutiu ANO ako k „istote“ v čase neistoty.
Andrej Babiš pritom počas kampane jasne odmietol spoluprácu s „komunistami“ z hnutia Stačilo! vedeného Katarínou Konečnou. Po voľbách to potvrdila aj jeho pravá ruka Alena Schillerová, keď vyhlásila: „Neúspech hnutia Stačilo je veľmi dobrá správa.“
Práve toto vylúčenie spolupráce, spojené s intenzívnymi útokmi na Konečnú, mohlo prispieť k tomu, že Babiš síce stiahol časť jej voličov, no zároveň prišiel o možnosť širšej vládnej väčšiny.
Prepad ľavice a zlyhanie hnutia Stačilo
Jednou z najvýraznejších správ volieb je opätovná absencia ľavice v českom parlamente. Podľa Eduarda Chmelára je dôvodov viacero – od zlej taktiky až po ideologickú nečitateľnosť projektu Daniela Sterzika, ktorý spojil komunistov, sociálnych demokratov a konzervatívnych kresťanov.
„Spojenie komunistov, sociálnych demokratov a kresťanských konzervatívcov sa ukázalo ako nešťastné. Voličov neoslovilo spájanie ‚vlasteneckých‘ síl – zmysel by malo spájanie ľavice,“ uvádza vo svojom komentári na sociálnej sieti.
Hnutiu Stačilo podľa neho neuškodila ani tak téma vystúpenia z NATO, ako skôr vnútorná nejasnosť a zbytočné ideologické kompromisy. Antikomunistická hystéria, ktorá sprevádzala kampaň, bola podľa neho „brutálne zavádzajúca“. „Katarína Konečná má v sebe viac tolerancie a demokratického ducha ako väčšina členov končiacej vládnej koalície,“ píše.
Babiš nie je Fico, skôr český Trump
Napriek silnej rétorike časti médií sa podľa textu Andreja Babiša netreba obávať ako proruskej hrozby. „Nie je to žiadna česká verzia Roberta Fica, skôr Donalda Trumpa,“ konštatuje Chmelár a dodáva, že Babiš je predovšetkým pragmatický obchodník, ktorý bude tvrdo vyjednávať – nie ideologicky bozkávať východ či západ.
Zahraničná politika sa preto podľa neho pravdepodobne nezmení zásadne. Očakáva sa však zlepšenie česko-slovenských vzťahov po napätom období vlády Petra Fialu.
Budúcnosť regionálnej spolupráce
V geopolitickej rovine Chmelár predpokladá, že Babišova vláda sa pokúsi o novú formu stredoeurópskej spolupráce. V4 podľa neho definitívne stratila význam – Poľsko smeruje k Nemecku a Francúzsku, a tak prirodzene vzniká priestor pre nové spojenectvá.
„Ale verím, že ich táto nová realita napokon privedie k snahe o užšiu spoluprácu krajín bývalej habsburskej monarchie alebo (ak má niekto historické predsudky) k nadviazaniu na tradíciu prvorepublikovej Malej Dohody,“ uvádza.
Ľavica musí nájsť cestu k sebe
Záver analýzy patrí varovaniu pre českú ľavicu, ktorá podľa Chmelára prehrala už druhýkrát po sebe. „Výsledok volieb, (keď sa Andrej Babiš chvastá, že po druhýkrát dostal ľavicu mimo parlamentu), by mal byť pre nich najväčšou výstrahou,“ píše.
Ak sa ľavicové strany neprestanú trieštiť a bojovať o ideologické drobnosti, môžu podľa neho úplne vymiznúť z českej politickej scény.
Záver svojho komentára pritom napísal jemne ironicky: „Napokon, je trápne až smiešne, koľko energie sa vyvinulo na boj proti komunistickej hrozbe – výsledkom je, že Česi budú mať v dvoch najvyšších funkciách dvoch bývalých komunistov a eštebákov. Gratulujem.“
