V súčasnosti sa spoločnosť čoraz viac polarizuje, najmä v kontexte vojny na Ukrajine. Na jednej strane stoja pragmatické, možno až sebectvo vyžarujúce postoje, na druhej strane idealizmus a dôraz na hodnoty, ktoré sa však v dnešnom svete môžu meniť. v relácii TV Spark s Petrom Bielikom sa stretli poslanci Adam Lučanský (SNS) a Lucia Plaváková (PS).
Takýto obraz nám načrtol pán Lučanský v diskusii o tom, ako slovenský parlament prijal uznesenie odmietajúce budúce sankcie voči Rusku. Premiér to označil za politickú deklaráciu, ktorá neobmedzuje vládu v jej ďalších krokoch. Lučanský však pripomína, že toto uznesenie vychádza z tlaku približne 400-tisíc občanov, ktorí si želajú prehodnotiť súčasný prístup k sankciám, a zdôrazňuje potrebu konzistentnosti premiéra a ministra zahraničných vecí v rokovaniach na Európskej rade.
Význam uznesenia v praxi a postoje vlády
Čo teda znamená toto uznesenie v praxi? Podľa Lučanského premiér nebude schvaľovať sankcie, ktoré by škodili Slovensku, a na rokovaniach v Bruseli sa často „niečo za niečo“ vymieňa. Doplnil tiež, že existujúce sankcie sú podľa neho dosť rozsiahle a ďalšie budú len drobnými nuansami, ktoré Slovensko nezasiahnu výraznejšie. Na otázku, či sa bude vláda týmto uznesením riadiť, Lučanský odpovedá, že je to na premiérovi, ktorý má podľa jeho slov voči sankciám jasný postoj od októbra 2023.
Zaujímavá bola aj diskusia o samotnom hlasovaní, ktoré prešlo iba s tesnou väčšinou 51 hlasov v 150-člennom parlamente, pričom opozícia výrazne neustrážila výsledok. Pani Plaváková upozorňuje na nejednotnosť vládnej koalície, ktorá sa v posledných mesiacoch prejavila pri viacerých témach – od výdavkov na obranu až po otázku sankcií. Podľa nej technická chyba poslankyne zabránila opozícii zabrániť prijatiu uznesenia štandardným spôsobom, ktorý už niekoľkokrát fungoval v minulosti.
Postoj opozície a doterajšia podpora sankcií
Zástupkyňa opozície zároveň zdôraznila, že Slovensko doposiaľ 17-krát sankcie voči Rusku podporilo a úrad vlády starostlivo posudzuje ich dopady na ekonomiku, obchod aj bezpečnosť krajiny. Premiér Fico podľa nej opakovane sankcie podporil, takže uznesenie vyvoláva otázky o jeho súlade so záujmami štátu.
Bielik upozornil na riziko hlasovania s tak tesnou väčšinou a pripomenul výzvu poslanca Grölinga, aby sa Progresívne Slovensko za výsledok ospravedlnilo. Plaváková potom potvrdila, že opozícia sa snaží iniciovať zasadnutia výboru pre európske záležitosti, kde sa pokúsia prijať jasné stanovisko, ktoré by slovenský postoj potvrdilo pred ďalšími rokovaniami Európskej únie. Lučanský dodal, že bežný občan nemusí úplne pochopiť chaos, ktorý v parlamente pri hlasovaní nastal – technická chyba poslankyne spôsobila zmätok a zmenu hlasovania v posledných sekundách, čo výrazne ovplyvnilo výsledok. Plaváková naopak vyzdvihla jednotu opozície v tomto hlasovaní, na rozdiel od koalície, ktorá bola rozdelená. Tento fakt podľa nej ilustruje, aká nejednotná je vláda v otázkach tak zásadných, akými sú sankcie voči Rusku.
Napätie okolo eurofondov a politické tlaky v EÚ
Bielik poukázal na napätú situáciu okolo eurofondov, ktoré sú čoraz viac spájané s politickými podmienkami a vnútornými konfliktmi v EÚ. „Keď sa pozrieme na výroky nemeckého kancelára Merza, vidíme, že už za iný názor na konflikt na Ukrajine hrozí zastavenie eurofondov,“ zdôraznil Bielik a doplnil, že takéto vyhrážky môžu mať vplyv na rozhodovanie slovenského predsedu vlády, ktorý by mohol mať dôvod hlasovať proti sankciám.
Na to odborníčka Plaváková reagovala, že výhrady nemeckého kancelára sa týkali najmä porušovania zásad právneho štátu, pričom explicitne menoval Maďarsko a Slovensko. „Je to legitímny nástroj Európskej únie, ktorá kontroluje dodržiavanie základných hodnôt a princípov, ktoré sú podmienkou čerpania eurofondov,“ vysvetlila Plaváková. Podľa nej by Slovensko malo reagovať na tieto výzvy zodpovedne a rozhodovať podľa záujmov EÚ a budúcnosti Európy, nie podľa momentálnych politických tlakov.
Bielik na to dodal, že postoj kancelára Merza treba vnímať aj v širšom kontexte nejednotnosti EÚ, kde práve Maďarsko a Slovensko komplikujú vytvorenie jednotného postoja k sankciám voči Rusku. „Výroky Merza boli možno príliš tvrdé, pretože on nemá priamu moc nad eurofondmi, tie sú zakotvené v prístupových zmluvách, a zastavenie fondov je právne aj procedurálne náročný proces,“ poznamenal. Varoval zároveň pred polarizáciou a nárastom napätia medzi veľkými a malými štátmi, ktoré by mohlo viesť k oslabeniu princípov EÚ.
Plaváková kritizovala aj vyostrené reakcie na výroky Merca, napríklad označenie nemeckého kancelára za „Führera“ zo strany niektorých miestnych organizácií, čo podľa nej škodí vzťahom Slovenska s európskymi partnermi. „Slovenská vláda by mala naopak budovať silné spojenectvá a nie ich ničiť, pretože tým ohrozuje budúcnosť krajiny,“ dodala.
Otázka referenda a ústavnosť rozhodnutí prezidenta
Diskusia sa následne presunula k referendu, ktoré iniciovalo 400 tisíc podpisov občanov. Bielik sa pýtal, ako vnímajú rozhodnutie prezidenta, ktorý odmietol referendum vyhlásiť, a či jeho krok bol v súlade s ústavou.Lučanský poznamenal, že prezident je politik a nesie za svoje rozhodnutia politickú zodpovednosť. Podľa neho mohol prezident využiť možnosť obrátiť sa na ústavný súd, no nevedel, či by to niečo zmenilo, pretože otázka referenda bola podľa neho príliš všeobecná. Vďaka schválenému úzneseniu parlamentu sa podľa Lučanského podarilo zabrániť ďalším sankciám.
Plaváková, členka ústavnoprávneho výboru, doplnila, že otázka referenda bola zle formulovaná, čo mohlo byť zavádzajúce pre tých 400 tisíc ľudí, ktorí ju podpísali. Zdôraznila, že zákon vyžaduje, aby otázky v referende boli jasné, špecifické a umožňovali jednoznačnú odpoveď áno alebo nie.
Podľa nej prezident konal v súlade so zákonom, keď odmietol vyhlásenie referenda, pretože návrh nespĺňal zákonné náležitosti. Súhlasila s tým, že prezident mal možnosť požiadať ústavný súd o posúdenie, ale je nepravdepodobné, že by ústavný súd rozhodol proti prezidentovi.
