Pečeň paviána, koža žiab, obličky a semenníky šimpanzov – prípady TRANSPLANTÁCIÍ zvieracích orgánov človeku

Zaujímavosti
Zdravie
10. januára 2025

[javascript protected email address]

Prasacia oblička bola transplantovaná človeku. Zdroj: Instagram/AJ+ , Rappler,Global Times

Reklama

Jedna z pacientok však žila s darovanými opičími obličkami celkom 9 mesiacov, a dokonca bola schopná sa vrátiť k svojmu zamestnaniu. Potom však náhle skolabovala a zomrela. Podľa pitevnej správy išlo o poruchu v rovnováhe elektrolytov najskôr v dôsledku nadmerného vylučovania moču, ktoré bolo v súvislosti s transplantáciami obličiek primátov veľmi časté.

Podobné výsledky vykazovali aj zákroky doktora Toma Starzla z amerického Colorada. Ten ako darca používal na zmenu paviánov.

Prvú transplantáciu šimpanzieho srdca človeku vykonal doktor James Hardy. Áno, „ten“ James Hardy, ktorého pozná história medicíny ako priekopníka transplantácií pľúc. V roku 1963 transplantoval ako prvé ľudské pľúca, o rok neskôr sa rozhodol pre experimentálny zákrok spočívajúci v transplantácii opičieho srdca.

Treba podotknúť, že mal pacienta, ktorý by dnes nebol do transplantačného programu vôbec zaradený pre pridružené zdravotné problémy. Navyše bol napoly v kóme. K zákroku napriek tomu došlo, avšak pacient sa z narkózy nikdy neprebral. Srdce šimpanza nebolo dostatočne veľké, aby udržalo krvný obeh dospelého človeka. Zlyhalo v priebehu niekoľkých hodín.

Doctors transplant a PIG heart into a human in world-first operation+ US doctors have transplanted a genetically-modified pig heart into a patient who was ineligible for a human heart+ It could solve the chronic shortage of organ donationsREAD MORE: https://t.co/934Q8KsiSf pic.twitter.com/odDfwzXF9e— Daily Mail US (@DailyMail) January 11, 2022

Na základe tohto zákroku a skúseností s ním spojených, vykonal v roku 1983 chirurg Leonard Bailey transplantáciu srdca paviána bábätku. V tejto dobe bolo prakticky nemožné získať pre dojčatá srdce podobne starého dieťaťa. Dievčatko teda dostalo opičie. Hoci po technickej stránke prebehla operácia úplne v poriadku, po dvadsiatich dňoch zomrela, pretože organizmus cudzí orgán odmietol.

70 dní s pečeňou paviána

Doktor Tom Starzl, o ktorom už bola reč v nadväznosti na transplantácie obličiek, vykonal v priebehu šesťdesiatych rokov niekoľko transplantácií pečene paviánov ľudským pacientom.

Úspechy však neslávil. Až v 90. rokoch, keď už bola dostupná lepšia imunosupresívna terapia, pristúpil k dvom ďalším takýmto zákrokom. Opäť boli darcovia pečene paviáni. Jeden jeho pacient prežil s opičími obličkami 70 dní, čo bolo určite zaujímavé, ale takýto výsledok sa nedal považovať za adekvátny a dostatočne sľubný v tom zmysle, aby sa s podobnými zákrokmi následne pokračovalo.

V dnešnej dobe, keď je možné dosiahnuť genetické modifikácie zvieracích darcov (čo sa využíva predovšetkým u ošípaných) sa vidina xenotransplantácií zdá byť výhľadovo reálna. Uvidíme, koľko ľudí na svete bude počas nasledujúcich dekád žiť kvalitný život vďaka orgánom, ktoré pôvodne patrili inému živočíšnemu druhu.