Petra Vlhová zažíva najťažšiu etapu svojej kariéry. Zranenie pravého kolena ju vyradilo zo súťažného diania, no slovenská lyžiarska hviezda sa nevzdáva a krok za krokom sa pokúša o návrat na svahy. V úprimnej spovedi pre denník Šport prezradila, ako zvláda náročné obdobie.
Rana osudu v Jasnej: Od vrcholovej formy k rehabilitačnému peklu
Ešte pred šestnástimi mesiacmi sa Petra pohybovala medzi svetovou elitou. V januári 2024 však počas domáceho podujatia Svetového pohára v Jasnej prišiel krutý zlom. Ťažké zranenie kolena, dve operácie a následne dlhá pauza. Dnes sa sústredí na jediné – aby sa jej telo opäť dalo dokopy.
„Každý deň rehabilitujem. Snažíme sa dostať koleno do čo najlepšieho stavu,“ povedala pre denník Šport. Pod vedením fyzioterapeuta Milana Gašpárka sa venuje nielen dolným končatinám, ale aj celkovej kondícii. „Začíname úplne odznova. Po troch mesiacoch nečinnosti sa moje telo už rozpadá.“
Žiadne termíny, len trpezlivosť: Návrat je stále v hmle
Petra si na rozdiel od minulosti nedáva konkrétne časové ciele. „To neriešime. Postupujeme po krokoch, chodím na kontroly,“ vysvetľuje. Bežné dni sú monotónne, plné cvičenia a čakania. „Niekedy sa nudím, inokedy nie. Trávim čas s rodinou, kamarátmi. Ale keď som sama, býva to ťažké. Potom zas príde deň, keď potrebujem byť len sama so sebou.“
Po druhej operácii sa stav kolena zlepšil a barle potrebuje čoraz menej. „Chodím bez nich aj s nimi. Ak som na nohách dlhšie, ešte ich potrebujem. Ale bolesti, našťastie, necítim. Nemusela som brať žiadne lieky, len ma unaví dlhšie státie.“
Druhá operácia ako záchrana: „Nemala som život“
Druhé zákroky sa niekedy odkladajú, no u Petry to bola nevyhnutnosť. „Prišla som do bodu, keď som už nemala žiadny život. Nemohla som športovať, ani len vyjsť po schodoch. Operácia bola nutná.“ Miesto zákroku nechce špecifikovať: „Nie je dôležité, kde som bola operovaná. Hlavné je, aby to dopadlo dobre.“ S odstupom času priznáva, že rozhodnutie podstúpiť druhý zákrok malo prísť skôr.
Budúcnosť v hmle, ale nádej žije: „Nechcem len štartovať, chcem vyhrávať“
Petra stále nevie, ako bude koleno reagovať pri plnej záťaži. „Nikto mi nezaručí, že bude v poriadku. Všetko závisí od toho, ako sa bude správať pri zaťažení. Idem deň za dňom. Ak sa vrátim na lyže, budem šťastná.“ O zimnej olympiáde 2026 v talianskej Cortine zatiaľ neuvažuje. „Musím najprv zistiť, či sa vôbec budem môcť postaviť na lyže. O olympiáde je ešte priskoro hovoriť.“
Napriek všetkému si stále drží vnútorný cieľ. „Je aj možnosť, že sa už nevrátim. Ale verím, že sa postavím späť na lyže. Nejde mi len o účasť, chcem opäť víťaziť.“
Psychická výzva: Terapia ako súčasť boja
Ťažké zranenie sa výrazne podpísalo aj na psychike. Petra otvorene priznáva, že potrebovala odbornú pomoc. „Od decembra 2024 to išlo dole kopcom. Začala som chodiť na terapie, sama by som to nezvládla.“ Do jej života zasiahli aj osobné zmeny – rozchod s partnerom Michalom Kyselicom bol ďalšou ranou. Napriek všetkému sa snaží zachovať pozitívne nastavenie. „Treba myslieť pozitívne. Verím, že ešte budem stáť na štarte pretekov.“
Petra Vlhová dnes bojuje na viacerých frontoch. Ale práve jej odvaha, otvorenosť a nezlomná vôľa z nej robia vzor nielen pre športovcov, ale pre všetkých, ktorí sa postavili životným prekážkam.
