Vo štvrtok sme informovali o úmrtí bývalého politika a výraznej osobnosti slovenského parlamentu v 90. rokoch minulého storočia, Jána Ľuptáka.
Do povedomia verejnosti sa dostal najmä ako líder Združenia robotníkov Slovenska, strany, ktorá sa po Nežnej revolúcii stala na čas súčasťou moci. Po rokoch ticha aj neúspešných pokusoch o návrat sa definitívne stiahol z verejného života. O jeho úmrtí informovali tvnoviny.sk.
Snažil sa o politický comeback
Ľupták sa narodil 24. februára 1946 v Radzovciach v okrese Lučenec. V roku 1990 bol zvolený za poslanca Slovenskej národnej rady za Stranu demokratickej ľavice. Takisto ho zvolili aj v parlamentných voľbách v roku 1992.
O dva roky neskôr sa stal poslancom NR SR za Združenie robotníkov Slovenska (ZRS), ktoré založil a bol jeho predsedom. Vo voľbách v roku 1994 získalo 7,34% hlasov a stal sa súčasťou koalície s HZDS a SNS. Zvolili ho tiež za podpredsedu Národnej rady SR. Tento post zastával do roku 1998.
Po volebnom neúspechu strany vo voľbách v roku 1998 so ziskom iba 1,30% sa Ľupták snažil o návrat strany na politickú scénu, čo sa mu nepodarilo a v roku 2017 ZRS nechal rozpustiť.
Murárčinu mal v rukách
Po tom, čo politiku v parlamente zavesil na klinec, pôsobil ako obchodný zástupca a istý čas bol aj poslancom Mestského zastupiteľstva v Banskej Bystrici, dodáva Plus 1 deň. Neskôr sa stiahol do úzadia a verejný život vymenil za podnikanie v rodinnej firme, v ktorej pôsobil aj jeho syn. Bol občasným zástupcom spoločnosti a figuroval v nej ako prokurista.
Život v Banskej Bystrici vymenil za prostredie rodnej obce Šiatorská Bukovinka, neďaleko maďarských hraníc. Veľký rodičovský dom prestaval na trojapartmánový penzión s tromi apartmánmi, v ktorom nechýbali priestory na zrelaxovanie v podobe fínskych sáun a wellnessu.
Z rezortu hospodárstva získal nenávratnú finančnú dotáciu v sume 77-tisíc eur, vďaka ktorej sa mu podarilo vybudovať zázemie pre turistov. Hrdo hlásil, že väčšinu prác urobil sám so synmi.
„Práce sa nebojím. Robil som to všetko s mojím synom, ktorý podniká v stavebníctve,“ prezradil dávnejšie.
Medzičasom ukončil podnikateľské pôsobenie
Aj v čase pôsobenia v politike sa za robotnícku minulosť nikdy nehanbil, ba naopak, práve na nej postavil svoju kariéru a zdôrazňoval to často v prejavoch. Nepovažoval sa za „papaláša“: „Som murár, nie politik,“ znelo jeho obľúbené vyjadrenie.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
