Klimatická kríza sa naďalej prehlbuje. Podľa údajov európskej služby Copernicus bol marec 2024 najteplejším marcom, aký bol kedy zaznamenaný. Zároveň ide o desiaty mesiac po sebe, ktorý prekonal teplotný rekord pre daný mesiac.
Priemerná globálna teplota vzduchu dosiahla v marci 14,14 °C. To predstavuje nárast o 0,73 °C oproti priemeru rokov 1991 až 2020 a o 1,68 °C viac v porovnaní s pred industriálnym obdobím (1850–1900). V rámci posledných 12 mesiacov (apríl 2023 – marec 2024) bola priemerná teplota najvyššia v histórii meraní – o 1,58 °C vyššia ako pred industriálny priemer. Informuje Copernicus.
Výrazné otepľovanie v Európe
Aj v Európe bol marec mimoriadne teplý. Kontinent zažil druhý najteplejší marec v histórii, pričom najvýraznejšie odchýlky od priemeru boli zaznamenané v strednej a východnej Európe. Oproti referenčnému obdobiu 1991–2020 bol marec teplejší o 2,12 °C.
Teploty oceánov na rekordných hodnotách
Globálna teplota morskej hladiny sa v marci vyšplhala na 21,07 °C, čo je najvyššia hodnota, aká bola v tomto mesiaci doteraz zaznamenaná. Napriek tomu, že klimatický jav El Niño v Tichom oceáne postupne slabne, teplota oceánskeho vzduchu zostáva na mimoriadne vysokej úrovni, čo zvyšuje pravdepodobnosť extrémnych klimatických javov.
Morský ľad – rozdielne trendy medzi Arktídou a Antarktídou
V Arktíde dosiahol morský ľad svoje ročné maximum, ktoré bolo mierne podpriemerné, ale najvyššie od roku 2013. V Antarktíde však rozsah morského ľadu zostáva výrazne pod priemerom, konkrétne o 20 %, čo predstavuje šiesty najnižší marcový rozsah od začiatku satelitných pozorovaní.
Zrážky a extrémy počasia
Marec priniesol silné zrážky do západnej Európy, kde búrky zasiahli najmä Pyrenejský polostrov a južné Francúzsko. Nadpriemerne pršalo aj v oblastiach Škandinávie, Ruska, Strednej Ázie, Japonska, Madagaskaru a Austrálie. Naopak, sucho zasiahlo strednú časť USA, západnú Kanadu, juhovýchodnú Austráliu a časti Afriky a Južnej Ameriky.
Odborníci varujú
Podľa zástupkyne riaditeľa služby Copernicus, Samanthy Burgess, sú rekordné teploty jasným signálom, že klimatické zmeny naberajú na intenzite. Uviedla, že zastavenie ďalšieho otepľovania si vyžaduje rýchle a systematické znižovanie emisií skleníkových plynov.
Ako to bude vyzerať v budúcnosti?
Súčasné tempo otepľovania nás približuje k prekročeniu hranice 1,5 °C, ktorú stanovila Parížska klimatická dohoda ako kľúčovú pre udržateľnosť planéty. Každý ďalší rekordný mesiac znamená väčšie riziko extrémneho počasia, sucha, povodní či straty biodiverzity.
