Napätie medzi Ruskom a Západom opäť narastá. Popri neutíchajúcej vojne na Ukrajine sa čoraz častejšie objavujú varovné signály, že Kremeľ plánuje rozšíriť svoju agresiu aj mimo aktuálnych bojísk. Analytici hovoria o takzvanej „Achillovej päte“ NATO, ktorá by sa mohla stať cieľom ďalšieho ruského útoku.
Kým Ukrajina čelí neustálemu ostreľovaniu, vojenskí experti upozorňujú na zvýšenú aktivitu Ruska v Kaliningrade a Bielorusku. Podľa bývalého spravodajského dôstojníka Philipa Ingrama sa dejú kroky pripomínajúce obdobie pred inváziou na Ukrajinu v roku 2022, informoval portál The Sun.
Medzi ne patrí:
- presuny vojenskej techniky a paliva,
- rýchle cvičenia a neohlásené manévre,
- testovanie hybridných foriem útokov, ako je rušenie GPS či sabotáže káblov pod morom.
Suwalský koridor ako slabina
Najväčšou obavou NATO je úzky, približne 100 kilometrov dlhý Suwalský koridor na poľsko-litovskej hranici. Ovládnutie tohto územia by odrezalo pobaltské štáty – Litvu, Lotyšsko a Estónsko – od spojencov a vytvorilo by priamy most medzi Kaliningradom a Bieloruskom. Rusko podľa analytikov neútočí len zbraňami.
Britský vojenský analytik Philip Ingram varuje, že Moskva sa pripravuje na krok, ktorý by mohol zásadne zmeniť bezpečnostnú situáciu v Európe – pokus o ovládnutie tzv. Suwalského koridoru. Tento úzky pás zeme medzi Poľskom a Litvou je označovaný za najslabšie miesto Aliancie. Podľa Ingrama pribúda jasných varovných signálov. Rusko posilňuje svoje vojenské sily v Kaliningrade a Bielorusku, organizuje náhle manévre a presúva jednotky spôsobom, ktorý pripomína situáciu pred inváziou na Ukrajinu.
„Vidíme rýchle cvičenia, nezvyčajné pohyby vojakov a techniky. To všetko svedčí o tom, že Kremeľ testuje pripravenosť NATO,“ zdôrazňuje bývalý dôstojník britskej vojenskej rozviedky podľa Polsat News. Hrozba však nespočíva len v konvenčnej armáde.
Podľa odborníka je už teraz v plnom prúde tzv. hybridná vojna, ktorá zahŕňa:
- ekonomický nátlak,
- masívne dezinformačné kampane,
- rušenie signálu GPS,
- sabotáže podmorských káblov,
- aktivity tzv. „malých zelených mužíkov“, ktorí podnecujú nepokoje v ruských komunitách v zahraničí,
- masívne propagandistické kampane cielené proti pobaltským štátom.
Od prepravy krvných zásob až po ruské špionážne lietadlá prelietavajúce nad Západom. Tieto kroky majú oslabiť vnútornú stabilitu regiónu a pripraviť pôdu pre možné otvorené útoky.
Suwalský koridor je približne 100 kilometrov dlhý pás riedko osídlenej a zalesnenej krajiny. Spája Poľsko s Litvou a zároveň leží medzi ruskou enklávou Kaliningradom a Bieloruskom, verným spojencom Kremľa. Ak by Rusko tento úsek ovládlo, mohlo by odrezať Estónsko, Lotyšsko a Litvu od zvyšku NATO, čo by pre pobaltské krajiny znamenalo okamžitú izoláciu a pre Alianciu vážnu strategickú krízu.
Ukrajinská agentúra Unian pripomína, že Ingramove zistenia nemožno brať na ľahkú váhu. Všetky naznačené faktory – od vojenských manévrov po hybridné útoky – sa podľa experta musia interpretovať ako vážne signály prípravy na ďalšiu agresiu.
Symbolické posolstvá a demonštrácia sily
Putin sa nedávno stretol s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom a severokórejským vodcom Kim Čong-unom. V Pekingu sledovalo 50-tisíc ľudí vojenskú prehliadku, na ktorej Čína predstavila nové laserové systémy, hypersonické strely či robotické psy. Západu tak bol vyslaný jasný signál o spojenectve troch autoritatívnych režimov.
Medzitým Moskva vystupňovala útoky proti Ukrajine. Pri najväčšom nasadení dronov od začiatku vojny zomreli najmenej štyria ľudia vrátane dvojmesačného dieťaťa. Cieľom sa stali aj vládne budovy v Kyjeve. Priemyselný podnik v Dnipre zasiahol raketový útok, čo spôsobilo rozsiahly požiar. Ukrajina odpovedala údermi na ruské ropné rafinérie a muničné sklady, vrátane obrovskej explózie v Riazani neďaleko Moskvy.
Mapy, ktoré prezrádzajú budúcnosť?
Na stenách ruského ministerstva obrany sa objavila nová mapa, ktorá rozšírila územia prezentované ako „ruské“. Okrem už anektovaných oblastí Donbasu, Chersonu a Záporožia na nej pribudli aj Mykolajiv a Odesa. To vyvolalo obavy, že Kremeľ plánuje ďalšie rozširovanie okupovaného územia.
Kombinácia vojenských presunov, hybridných útokov a propagandy pripomína temné predzvesti známe z obdobia pred inváziou na Ukrajinu. Ak sa scenár zopakuje, NATO bude stáť pred najťažšou skúškou svojej existencie – či dokáže ochrániť pobaltských spojencov pred ruskou expanziou.
Ruské drony mali napadnúť Poľsko
Narušenie poľského vzdušného priestoru ruskými dronmi vyvolalo dramatickú reakciu vo Varšave aj v Kyjeve. Poľsko vyslalo lietadlá, ktoré zasiahli nepriateľské ciele, zatiaľ čo ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sybiha varuje, že Vladimir Putin testuje odhodlanie Západu a postupne rozširuje vojnu aj za hranice Ukrajiny.
V noci na stredu sa v poľských médiách objavili informácie o dočasnom uzavretí letísk v Rzeszówe, Lubline a Varšave. Dôvodom bol prienik ruských dronov do poľského vzdušného priestoru. Poľská armáda vyhodnotila situáciu ako akt agresie ohrozujúci bezpečnosť civilného obyvateľstva.
Minister obrany Wladyslaw Kosiniak-Kamysz oznámil, že poľské stíhačky použili výzbroj proti nepriateľským objektom. Súčasne boli aktivované jednotky územnej obrany, ktoré pátrali po troskách zostrelených dronov v regiónoch Podlesko, Mazovsko a Lublinsko. Obyvateľom odporučil, aby sa k nájdeným úlomkom nepribližovali a kontaktovali políciu.
Incident prišiel krátko po vyhlásení premiéra Donalda Tuska, že Poľsko uzavrie hranice s Bieloruskom. Tento krok je reakciou na spoločné manévre Ruska a Bieloruska s názvom „Západ“, ktoré Varšava označila za provokatívne a nebezpečné. Poľsko zároveň potvrdilo, že je v neustálom kontakte s velením NATO, ktoré bolo o vývoji okamžite informované.
Ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sybiha zdôraznil, že drony narušujúce poľský vzdušný priestor sú jasným dôkazom eskalácie. „Putin sa stáva odvážnejším, pretože necíti dôsledky svojich predchádzajúcich činov. Slabá reakcia bude znamenať, že ruské rakety a drony poletia ešte ďalej do Európy,“ varoval.
Podľa Sybihu je nevyhnutné posilniť ukrajinskú protivzdušnú obranu a umožniť spojencom NATO zasahovať proti dronom a raketám ešte nad ukrajinským územím. Dodal, že Putin začne vážne uvažovať o mierových rokovaniach len vtedy, keď pocíti tvrdý tlak zo strany transatlantického spoločenstva.
Narušenie poľského vzdušného priestoru sa odohralo v čase rozsiahleho ruského útoku na Ukrajinu. Cieľom sa stal aj Ľvov – mesto vzdialené len približne 80 kilometrov od poľských hraníc. Poľské velenie preto upozornilo, že riziko prenosu vojny na územie členských štátov NATO rastie.
