Slovenské domácnosti čaká náročné obdobie. Ekonomický vývoj v roku 2026 bude podľa analytikov poznačený vyššími cenami, slabším rastom a tlakom na verejné financie. V praxi to znamená, že ľudia budú musieť so svojimi peniazmi narábať oveľa premyslenejšie než doteraz. Odborníci upozorňujú, že bez finančnej rezervy a základného investičného plánu sa riziko problémov výrazne zvyšuje.
Rok 2026 sa podľa finančných analytikov nebude niesť v znamení výrazného ekonomického rastu. Skôr naopak – očakáva sa mierne spomalenie hospodárstva, ktoré môže priniesť aj jemný nárast nezamestnanosti a slabší reálny rast miezd. Do toho vstupujú aj faktory ako rast cien energií, vývoj na globálnych trhoch, obchodné konflikty či nové clá.
Analytička Wood & Company Eva Sadovská upozorňuje, že konsolidácia verejných financií a vonkajšie ekonomické tlaky sa nevyhnutne premietnu do cien tovarov a služieb. Výsledkom bude vyššia záťaž pre rodinné rozpočty, najmä u domácností, ktoré nemajú vytvorenú žiadnu finančnú rezervu.
Slováci stále hospodária „od výplaty k výplate“
Jedným z najväčších problémov je podľa odborníčky spôsob, akým Slováci pristupujú k svojim financiám. Mnohí sa spoliehajú na to, že „nejako to vyjde“ a nemajú jasný prehľad o svojich výdavkoch.
Podľa údajov Eurostatu má približne 10 % obyvateľov Slovenska problém pokryť svoje základné životné náklady z pravidelných príjmov. Nejde však vždy len o nízke mzdy. Často ide o neprimerane vysoké výdavky, ktoré si domácnosti ani neuvedomujú.
Sadovská odporúča zaviesť do domácností pravidelné „finančné prehliadky“. Ide o systematický prehľad všetkých príjmov a výdavkov – ideálne raz mesačne.
„Ľudia majú zvyčajne prehľad o tom, koľko zarobia, no často netušia, kam presne ich peniaze odchádzajú. Práve drobné každodenné výdavky dokážu nenápadne zhltnúť 10 až 15 % rozpočtu,“ upozorňuje analytička.
Pomôcť môže jednoduchá tabuľka, mobilná aplikácia alebo internetové bankovníctvo s kategorizáciou platieb. Cieľom je identifikovať úniky a zbytočné náklady.
Jedným z kľúčových pilierov zdravých financií je podľa odborníčky vytvorenie pohotovostnej rezervy. Ide o peniaze, ktoré sú rýchlo dostupné – napríklad na bežnom alebo sporiacom účte – a slúžia na riešenie nečakaných situácií.
Vo všeobecnosti sa odporúča mať rezervu vo výške troch až šiestich mesačných výdavkov. Čím je príjem domácnosti nestabilnejší, tým vyššia by mala byť aj rezerva.
Základom je pravidelné odkladanie časti príjmu, ideálne vo výške 5 až 10 %. Takéto sporenie by sa malo stať automatickou súčasťou rodinného rozpočtu, podobne ako platenie nájomného či energií.
Hotovosť stráca hodnotu, inflácia ukrajuje úspory
Slovenské domácnosti majú stále výraznú časť svojho majetku uloženú v hotovosti alebo na bežných účtoch. Podľa údajov tvoria hotovosť a bankové vklady až 45 % finančných aktív Slovákov.
Problémom je, že inflácia postupne znižuje reálnu hodnotu týchto peňazí. Inými slovami – aj keď suma na účte ostáva rovnaká, v skutočnosti si za ňu môžeme kúpiť čoraz menej.
Dlhodobým riešením je podľa Sadovskej investovanie. Napriek tomu Slováci investujú stále málo. Podiel investícií do akcií, dlhopisov, ETF či fondov predstavoval v roku 2024 len približne 25 % finančných aktív a za posledné desaťročie sa takmer nezmenil.
„Slováci svoj investičný potenciál nevyužívajú naplno. Uprednostňujú istotu hotovosti, aj keď tá v reálnom vyjadrení stráca hodnotu,“ konštatuje analytička.
Začať s investovaním sa oplatí čo najskôr. Hlavným dôvodom je efekt zloženého úročenia, teda situácia, keď sa výnosy z investície ďalej zhodnocujú.
Podľa Sadovskej je lepšie začať investovať už v mladom veku s menšou sumou, než čakať do štyridsiatky s vyššími vkladmi. „Pravidelné investovanie 20 eur mesačne od 25 rokov má väčší dlhodobý efekt ako investovanie 100 eur až o 15 rokov neskôr,“ vysvetľuje.
Jednou z hlavných bariér investovania je nedostatočná finančná gramotnosť. Index investičnej gramotnosti, ktorý pripravuje platforma Portu, dosiahol na Slovensku v roku 2024 hodnotu 94,4 bodu, čo bola najnižšia úroveň za posledné štyri roky.
Problémy robí Slovákom najmä:
- počítanie percent,
- pochopenie zloženého úročenia,
- prepočty menových kurzov,
- realistické vnímanie rizika investícií.
Mnohí si zároveň neuvedomujú, že výnosy nie sú nikdy garantované a že investovanie vždy prináša určitú mieru rizika.
