Vyššie, odvody, vyššie ceny, nižšie platy, prepúšťanie. Armagedon v peňaženkách a možno je to celé len príliš drahá zábava.
Slovenské verejné financie sa v septembri dostali do veľmi nepriaznivej situácie. Napriek dvom kolám konsolidácie a rastúcim daňovým príjmom štátny rozpočet skončil s deficitom takmer 3,8 miliardy eur. To je jedna z najhorších hodnôt posledných rokov a podľa najnovších čísel sa len počas septembra zväčšil schodok o viac než miliardu.
Ukazuje sa tak, že úsporné balíčky neprinášajú očakávaný efekt. Ako totiž pripomína ministerstvo financií, príjmy síce rastú, no výdavky rastú ešte rýchlejšie. Rozpočtové príjmy boli do konca septembra medziročne vyššie o 6,3 %, čo predstavuje 16,9 miliardy eur. Na druhej strane, výdavky stúpli až o 11 % a prekročili hranicu 19,6 miliardy eur.
Dane pribúdajú, no rozpočet krvácajú výdavky
Daňová záťaž obyvateľov aj firiem v tomto roku citeľne stúpla. Ako uviedla openiazoch.sk, štát vybral od januára do septembra o 1,6 miliardy eur viac než vlani, čo predstavuje medziročný nárast vyše 12 %. Najviac sa zvýšila daň z pridanej hodnoty – až o 600 miliónov eur. Posilnili sa aj príjmy z dane z príjmov, spotrebných daní či zrážkovej dane.
Napriek tomu sa očakávaný efekt nedostavil. Nová transakčná daň, od ktorej si vláda sľubovala stovky miliónov eur navyše, zatiaľ priniesla len zlomok plánovanej sumy. Po pol roku fungovania sa do rozpočtu dostalo približne 200 miliónov eur, pričom očakávania boli viac než dvojnásobné.
Dôvod, prečo sa rozpočet aj tak prepadáva, je predovšetkým prudký rast výdavkov. Pod generickým názvom „Čerpanie ďalších výdavkov štátneho rozpočtu“ sa skrývajú hlavne bežné náklady na chod štátnej správy – platy úradníkov a prevádzka úradov. Táto položka medziročne narástla o vyše 14 %, teda o takmer 2 miliardy eur. Ako presne sa tieto peniaze využili, ministerstvo bližšie nešpecifikuje.
Dlh rastie a splátky sú čoraz drahšie
Okrem bežných výdavkov začínajú vážne tlačiť na rozpočet aj náklady spojené s obsluhou štátneho dlhu. Tie v porovnaní s minulým rokom vyskočili až o 39 % a štát na ne musel vyčleniť takmer 800 miliónov eur. Teda viac peňazí smeruje na splácanie úrokov než na rozvojové projekty.
Pri pohľade na tieto čísla sa preto vynára otázka, či konsolidácia plní svoj cieľ. Ako ukazujú dáta, štát síce berie od občanov a firiem viac než kedykoľvek predtým, no na výdavkovej strane sa šetrenie nedostavuje.
Výsledkom je kombinácia, ktorá Slovensko tlačí do ešte väčšieho zadlženia:
- vyššie dane a odvody pre domácnosti aj podniky,
- nedostatočný prínos nových daní,
- rast bežných výdavkov štátnej správy,
- a čoraz nákladnejšie splácanie verejného dlhu.
Takto nastavený vývoj ukazuje, že ďalšie kolo konsolidačných opatrení bude zrejme nevyhnutné, no vôbec nie je isté, či prinesie výsledky, ktoré verejné financie potrebujú.
