Dnešní tínedžeri a mladí dospelí zažívajú úzkosť výrazne častejšie než ich rodičia či starší súrodenci. Odborníci upozorňujú, že kombinácia globálnej neistoty, pretlaku informácií a vplyvu digitálneho sveta zanecháva vážne stopy na ich duševnom zdraví. Podľa portálu Parents by preto rodičia mali poznať varovné signály, ktoré naznačujú, že už nejde len o bežnú nervozitu, ale o úzkostnú poruchu vyžadujúcu odbornú pozornosť.
Aktuálne odhady hovoria o viac ako 7 miliónoch detí a tínedžerov, ktorí trpia úzkosťou či depresiou. Práve Generácia Z (vo veku približne 13 až 28 rokov) hlási vôbec najvyššie hodnoty – takmer polovica mladých priznáva, že sa často cíti napäto alebo v strese.
Zvlášť zraniteľnou skupinou sú mladí ľudia z LGBTQ+ komunity – úzkosť pravidelne prežíva až tri štvrtiny z nich. Rast zaznamenávajú aj výskumy medzi dievčatami, najmä hispánskeho a ázijského pôvodu. Naopak, u chlapcov sa problémy duševného zdravia často podhodnocujú, pretože o nich menej hovoria.
Prečo je mladá generácia taká úzkostná?
Psychologička Shannon M. Bennett z Weill Cornell Medical School upozorňuje, že úzkosť môže mať genetické korene, no z veľkej časti ju spôsobuje aj prostredie, v ktorom mladí vyrastajú.
K najčastejším faktorom patria:
- Stres zo sveta plného násilia a negatívnych správ. Až 75% mladých uvádza, že ich výrazne znepokojujú informácie o masových streľbách, samovraždách či zmenách v zákonoch o interrupciách.
- Finančná neistota. Mnoho členov Generácie Z vyrastalo v rodinách, ktoré zápasili s existenčnými problémami. Takmer štvrtina žila v chudobe a polovica v nízkopríjmových podmienkach, čo zanechalo trvalý pocit neistoty.
- Sociálne siete. Odborníci považujú ich vplyv za jeden z hlavných spúšťačov úzkosti. Deti, ktoré trávia online viac ako tri hodiny denne, čelia dvojnásobnému riziku problémov s psychickým zdravím – a tínedžeri pritom na nich trávia v priemere až päť hodín.
Psychologička Bennett vysvetľuje, že neustála prítomnosť technológií mladým neumožňuje „vypnúť“ – žijú pod tlakom porovnávania, ideálov či dramatických správ. Navyše ich zasiahla pandémia, narušené rodinné väzby i preťaženie školskými a mimoškolskými povinnosťami. Napriek tomu má táto generácia aj pozitívny prínos – viac než ktorákoľvek pred ňou otvorene hovorí o duševnom zdraví a hľadá pomoc bez hanby.
Päť signálov, že vaše dieťa môže trpieť úzkosťou
Úzkosť nemusí vyzerať ako panika či plač. Môže sa prejaviť aj nenápadne – podráždenosťou, únavou alebo bolesťami bez zjavnej príčiny. Odborníci upozorňujú na týchto päť varovných signálov:
- Izolovanie sa. Dieťa sa uzatvára do seba, vyhýba priateľom alebo aktivitám, ktoré ho kedysi bavili.
- Nevysvetliteľné telesné ťažkosti. Opakované bolesti brucha, hlavy či svalové napätie bez lekárskeho nálezu môžu signalizovať duševné preťaženie.
- Narušený spánok. Deti s úzkosťou často ťažko zaspávajú alebo sa v noci budia. Pomôcť môže pravidelný večerný režim, obmedzenie používania obrazoviek a pokojné prostredie pred spaním.
- Potreba neustáleho uisťovania. Ak sa dieťa neustále pýta, či je všetko v poriadku, alebo či niekoho nesklamalo, ide o kruh neistoty, ktorý úzkosť ešte posilňuje.
- Podráždenosť a výbuchy hnevu. Úzkosť sa u detí často prejaví ako zlosť alebo plač. Keď mozog vníma napätie, dieťa môže reagovať obranne – správanie, ktoré rodičia niekedy mylne považujú za nevychovanosť.
Ako môžu rodičia pomôcť
Ak sa v správaní dieťaťa objavia tieto znaky, odborníci odporúčajú:
- počúvať bez posudzovania,
- neochraňovať dieťa pred všetkým stresom, ale učiť ho zvládať ho,
- v prípade potreby vyhľadať pomoc psychológa alebo školského odborníka,
- hovoriť otvorene o vlastných pocitoch – aby deti videli, že emócie nie sú slabosťou.
Všímaví a trpezliví rodičia dokážu zachytiť prvé signály úzkosti ešte skôr, než prerastú do vážnejších problémov. Generácia Z síce čelí veľkému tlaku, no s podporou a správnou komunikáciou má aj silu tieto výzvy prekonať.
