Kúpele Korytnica, kedysi pýcha slovenského kúpeľníctva, sa po desaťročiach úpadku opäť hlásia o slovo. Nový majiteľ sľubuje obnovu minerálneho prameňa a návrat značky Korytnica na trh. Samotné kúpele však zostávajú v zlom stave a ich revitalizácia je zatiaľ skôr víziou než konkrétnym plánom.
Areál pri Ružomberku je dnes len tieňom svojej minulosti. Budovy sú poškodené, zanedbané a dlhé roky nevyužívané. Korytnica pritom kedysi patrila medzi najvýznamnejšie kúpele v Uhorsku a jej minerálna voda sa vyvážala až za oceán. Po roku 1989 však nasledoval rýchly pád, rozdrobenie majetku a séria neúspešných pokusov o záchranu. Informuje o tom portál Finsider.
Privatizácia a problematickí vlastníci
Podobne ako viaceré liečebné pramene na Slovensku, aj Korytnica doplatila na divokú privatizáciu v 90. rokoch. Areál sa rozdelil, opakovane menil majiteľov a postupne chátral. Vlastnícke vzťahy sa komplikovali a snahy o oživenie sa končili spormi o pozemky a infraštruktúru.
Kúpele prešli rukami podnikateľa Zlatka Banoviča, neskôr ich ovládal biznismen Peter Leškovský a pred vyše dvadsiatimi rokmi sa dostali do portfólia odsúdeného zmenkového podvodníka Mariána Kočnera. Ten síce pôvodne hovoril o revitalizácii, no v roku 2002 kúpele definitívne zatvoril. Minerálna voda sa tam už šesť rokov neplní, hoci v minulosti areál poskytoval ubytovanie pre viac než 200 hostí.
Nový majiteľ a opatrné sľuby
Najnovším vlastníkom areálu je podnikateľ Ivan Mashkantsev, pôvodom z Ruska, ktorý dlhodobo žije a podniká na Slovensku. Korytnicu ovláda prostredníctvom spoločnosti Korytnica 1853, ktorej názov odkazuje na obdobie najväčšieho rozkvetu kúpeľov.
Firma vznikla premenovaním spoločnosti Tatras Valley Invest, ktorá sa v minulosti venovala sceľovaniu pozemkov v areáli. Podľa údajov z Finstatu má zatiaľ len minimálne tržby. V predstavenstve spoločnosti figuruje aj Jaroslav Lehončák, ktorý v minulosti pôsobil vo firme BG Reality spojenej s Mariánom Kočnerom.
Mashkantsev má za sebou aj nevydarený pokus o oživenie rafinérie Petrochema Dubová, ktorá namiesto rozvoja skončila v konkurze. Aj preto odborná verejnosť sleduje jeho plány v Korytnici s opatrnosťou.
Najskôr voda, až potom kúpele
Spoločnosti Korytnica 1853 sa pred dvoma rokmi podarilo získať bývalú plničku minerálnej vody. Práve obnova čerpania a plnenia vody má byť prvým viditeľným krokom k návratu značky Korytnica.
Podľa vyjadrení firmy sa príprava na obnovenie výroby minerálnej vody blíži do finále. Po sprevádzkovaní vrtu by sa mala voda plniť do fliaš pod značkou Korytnica Ľudovít. Súčasťou plánov je aj výstavba nového pavilónu z dreva a kameňa, kde si návštevníci budú môcť nabrať liečivú vodu priamo v areáli. Firma nevylučuje ani predaj minerálky v obchodných reťazcoch.
Stav budov je kritický
Obnova samotných kúpeľov je však podstatne zložitejšia. Podľa spoločnosti je technický stav mnohých objektov kritický, čo sa ukázalo po vyčistení areálu a detailnej obhliadke so statikom. Práve zlý stav budov a nedostatok financií sú hlavnými dôvodmi, prečo je revitalizácia kúpeľnej časti zatiaľ v nedohľadne.
Firma avizuje, že bude hľadať investorov, no zatiaľ nie je jasné, či pôjde o menších partnerov alebo veľkých inštitucionálnych hráčov, ako sú investičné či dôchodkové fondy. Projekt je podľa vlastníka len v úvodnej prípravnej fáze a konkrétne kontúry zatiaľ nemá.
Korytnica ako symbol strateného potenciálu
Príbeh Korytnice je ukážkou toho, ako rýchlo sa môže vytratiť výnimočné dedičstvo. Od legendárnych liečivých prameňov, železničnej trate a exportu minerálky do USA sa kúpele prepadli k ruinám a neistým plánom.
Či sa Korytnici podarí nadviazať na svoju slávnu históriu, ukážu až nasledujúce roky. Zatiaľ je isté len to, že návrat minerálnej vody má prednosť a obnova kúpeľov bude behom na dlhú trať.
