Rastúce dane a odvody znižujú motiváciu drobných podnikateľov a privyrábajúcich Slovákov.
Nový koncept mikropodnikania, ktorý navrhuje Progresívne Slovensko, má priniesť jednoduchší a spravodlivejší spôsob legálneho zárobku – bez zložitej administratívy, vysokých odvodov a s jednotnou nízkou daňou.
Čo je to mikropodnikanie?
Mikropodnikanie ako jednoduchší spôsob, ako si legálne privyrobiť bez zložitej byrokracie a bez vysokých nákladov.
Podľa návrhu zákona by mikropodnikateľom mohli byť:
- výlučne fyzické osoby s trvalým alebo prechodným pobytom v SR,
- nesmelo by ísť o podnikanie podľa klasických predpisov, ani o živnosť — fungovalo by to ako samostatný režim,
- registrovať by sa mohli elektronicky, cez portál štátu,
- pre mikropodnikanie by sa zriadil osobitný účet, na ktorý by sa pripisovali príjmy z tejto aktivity.
Kľúčovým parametrom je podľa oPeniazoch ročný limit príjmov. Navrhovaný ročný limit 6 600 eur predstavuje približne 60 % z ročného príjmu priemerného zamestnanca na minimálnej mzde. Do tejto výšky by sa mikropodnikanie zdaňovalo 3 %. Celý príjem z tohto režimu by podliehal jedinej dani, bez povinnosti platiť sociálne alebo zdravotné odvody. Ak by niekto presiahol tento limit, nadlimitné príjmy by mali byť zdanené podľa vyššej sadzby ako negatívna motivácia pre prechod na klasickú formu podnikania.
Návrh obsahuje aj obmedzenia na zamedzenie zneužitia. Mikropodnikateľ by nesmel poskytovať služby alebo predávať tovar súčasnému ani bývalému zamestnávateľovi počas 24 mesiacov naspäť – cieľom je zabrániť obchodovaniu na „šedú“ cestu.
Ďalej by nebolo možné kombinovať mikropodnikanie s aktívne vykonanou živnosťou alebo iným podnikaním. V diskusiách sa zdôrazňuje, že tento režim nemá nahradiť trvalý pracovný pomer alebo plnohodnotnú živnosť.
Progresívne Slovensko argumentuje, že súčasné opatrenia vlády (napr. zvýšenie zdravotných odvodov a zavedenie nového odvodu do Sociálnej poisťovne) znížili motiváciu pre drobných živnostníkov. Podľa PS ide o približne 160 000 ľudí, ktorí si dnes privyrábajú – matky na materskej, študenti či kreatívci – a ktorí by mikropodnikanie mohli využiť.
Na lepšiu ilustráciu sme do nasledujúcej tabuľky zhrnuli najdôležitejšie informácie a porovnali sme mikropodnikateľa so súčasným živnostníkom:
| Živnostník | Mikropodnikateľ | |
|---|---|---|
| Registrácia | Živnostenský register, osobná návšteva alebo cez slovensko.sk | Online cez slovensko.sk |
| Mesačné odvody | cca 400 eur od roku 2026 | Žiadne povinné odvody, len paušálna daň 3 % z príjmu |
| Ročný limit príjmu | Žiaden | Maximálne 6600 eur ročne, nadlimitné príjmy sa zdania 35 % sadzbou dane z príjmu |
| Účtovníctvo | Povinnosť viesť účtovníctvo alebo daňovú evidenciu | Žiadne, jednoduché záznamy o príjmoch |
| Administratíva | Pravidelné daňové priznania, odvody, hlásenia | Jednoduché ročné priznanie, platby z účtu |
| Kontrola štátu | Štandardná kontrola finančnej správy | Jednoduchší režim, kontrola príjmov cez špeciálny účet |
| Flexibilita | Menej flexibilné, záväzné zmluvy, fixné odvody celý rok | Veľká flexibilita, vhodné pre príležitostné zárobky |
| Cieľová skupina | Podnikatelia pripravení na živnosť | Študenti, rodičia na materskej, umelci, malí drobní podnikatelia |
Návrh zákona je už v Národnej rade SR
Z právneho hľadiska už bol v Národnej rade predložený návrh zákona o mikropodnikaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Ten definuje mikropodnikanie, vytvára register mikropodnikateľov, určuje podmienky vzniku, trvania a zániku tohto režimu a vymedzuje osobitný účet pre mikropodnikateľov.
Implementácia takéhoto režimu však vyžaduje dôkladné nastavenie kontrolných mechanizmov – napríklad overovanie, či príjmy sú skutočne generované v rámci mikropodnikania, či ide o zmluvy mimo pracovnej zmluvy, a monitoring presahovania limitu.
V legislatíve musí byť jasne zakotvené, ako sa bude prechádzať z mikropodnikania na klasické podnikanie.
Ak sa návrh presadí, mikropodnikanie by umožnilo tisíckam ľudí vstúpiť do legálneho privyrábania s minimálnym rizikom a byrokratickou záťažou, umožnilo by testovanie podnikateľskej myšlienky bez veľkého záväzku a štátu by prinieslo širšiu daňovú bázu pri relatívne nízkej administratívnej náročnosti.
Návrh musí prejsť cez legislatívny proces v Národnej rade, schválením v prvom, druhom čítaní, posúdením vo výboroch, kompromismi so stranami, pozmeňujúcimi návrhmi a podobne.
Rovnako musíme pozerať aj na fakt, že návrh podáva opozičná parlamentná strana a prechádzame neustálou konsolidáciu verejných financií.
