Po mesiacoch intenzívneho pracovného nasadenia sa Kristína Kövešová rozhodla dopriať si krátky únik od reality – oddych pri mori, exotiku a pokoj, ktorý mal priniesť novú energiu. Namiesto vytúženého relaxu však zažila situáciu, ktorá ju postavila na hranicu života a smrti. Spomína na ňu ako na deň, keď sa symbolicky „znovu narodila“.
Ako reportérka televízie je Kövešová zvyknutá pohybovať sa v náročnom prostredí – často pracuje s ľuďmi závislými od drog či so zločincami a počas nakrúcania nejednej reportáže riskovala vlastné zdravie. Ako pripomenul Nový Čas, len krátko predtým čelila útoku počas natáčania v Trnave, ktorý ju dostal do nemocnice. Ani to ju však nepripravilo na to, čo nasledovalo počas jej dovolenky v roku 2020.
Na exotickej ceste sa otrávila ovocím kúpeným na miestnom trhu. Spočiatku nič nenasvedčovalo problémom, no krátko po konzumácii sa jej zdravotný stav dramaticky zhoršil. „Jedli sme ovocie, ktoré pripomínalo passion fruit. Zrazu mi prišlo nevoľno, cítila som silné pálenie a mala som problém s dýchaním. Mysleli sme si, že ide o alergickú reakciu,“ opísala neskôr pre Plus Jeden Deň samotná Kövešová.
Lekári vtedy nedokázali odhadnúť, či sa dožije rána. Jej telo zápasilo s rozsiahlym poškodením orgánov spôsobeným otravou, bolesti museli tlmiť silnými analgetikami.
Klinická smrť a „druhé narodeniny“
Najťažšie chvíle prišli počas januára, obdobia, na ktoré si reportérka každoročne spomína ako na svoje „druhé narodeniny“. Po piatich rokoch sa k udalosti vrátila aj na sociálnych sieťach. „Dnes opäť oslavujem svoje druhé narodeniny – deň, keď po ťažkej otrave lekári netušili, či prežijem do rána. Moje orgány skolabovali, dávali mi morfium a ja som prežila klinickú smrť. Tam hore je nádherné miesto plné svetla a lásky, miesto, ktoré volám svojím pravým domovom,“ napísala na Instagrame.
Počas tohto zážitku vraj prežila moment hlbokého vnútorného poznania. „Pýtali sa ma, či sa chcem vrátiť. Urobili sme dohodu, dali sme si vzájomné sľuby,“ dodala.
Nový pohľad na život
Od tragickej udalosti sa jej životný postoj radikálne zmenil. Začala vnímať čas ako vzácny dar, ktorý netreba márniť. Svojim sledujúcim odkázala: „Od toho momentu som pochopila, že život je krátky a treba ho žiť naplno. Počúvajte svoju dušu, nasledujte intuícíu, buďte zvedaví, pracujte na sebe a plňte si sny.“
Dnes pokračuje v práci s rovnakým odhodlaním ako kedysi, no s väčšou pokorou a vďačnosťou. Spomienka na jej boj o život sa premenila na symbol – pripomienku, že každý ďalší deň je dar, ktorý má cenu.
