Aktuálny stav v prevádzke potvrdil, že „business model“ pochybného obchodu nielen prežil, ale sa aj rozrástol. Na mieste dnes stoja už dva automaty. Kým jeden ponúka štandardné potraviny a nápoje, druhý stále disponuje pôvodným sortimentom syntetických derivátov.
Prevádzkovateľ však v reakcii na tlak úradov pristúpil k jednej zásadnej technologickej zmene. Kým v minulosti si mohol „suveníry“ kúpiť prakticky ktokoľvek, po novom je systém vybavený čítačkou dokladov.
Ak si zákazník chce produkt z farebného automatu kúpiť, musí do terminálu vložiť občiansky preukaz na overenie plnoletosti. Bez tohto kroku systém neumožní prejsť k samotnej platbe.
Mestá tlačia na štát
Návrat automatu do obehu naznačuje, že legislatívny súboj s predajcami syntetických látok je behom na dlhú trať. Predajcovia sa často pohybujú na hrane zákona, kedy predávajú látky, ktoré ešte nie sú na zozname zakázaných látok, alebo ich maskujú za neškodné predmety na dekoráciu.
Mestá sa zároveň snažia tlačiť na štát, aby situáciu riešil legislatívne. Podľa samospráv totiž nejde len o problém jedného mesta.
„Aby to nemuseli jednotlivé mestá riešiť samostatne po svojom,“ uviedol primátor Banskej Bystrice Ján Nosko, ktorý podporuje výzvu na systémové riešenie zo strany ministerstva vnútra.
Zbavia sa ich len ťažko
Polícia sa podobnými automatmi zaoberá aj v iných častiach Slovenska. Napríklad v Žiline začali kriminalisti skúmať látky z podobného zariadenia už minulý rok. Prípad sa medzičasom dostal až k Národnej protidrogovej jednotke.
„Vedie trestné stíhanie pre podozrenie zo spáchania zločinu neoprávnenej výroby a obchodovania s omamnou a psychotropnou látkou,“ uviedol hovorca Policajného prezídia Roman Hájek.
Proti podobným zariadeniam vystupujú aj občianske združenia. Tie upozorňujú, že výrobky sa často prezentujú ako zberateľské predmety, čo komplikuje ich reguláciu.
„Vieme sa len veľmi ťažko zbaviť, lebo výrobcovia garantujú, že ide o zberateľské predmety. Ale predsa vidíme, akú robí reklamu. Vyzerá to, ako vyzerá, má to rôzne príchute a opisuje aj účinky – čo to robí s človekom,“ hovorí Pavol Ščasný z občianskeho združenia Storm.
Podľa združenia však realita vyzerá inak – tieto produkty si podľa nich ľudia nekupujú ako suveníry. „Podľa nás si to ako zberateľský predmet nekupujú ani dospelí, ani deti,“ dodáva.
