Francúzsko opäť čelí politickej kríze: premiér François Bayrou v pondelok neobhájil dôveru parlamentu, čo znamená už piaty pád vlády za dva roky. Prezident Emmanuel Macron mal na výber: menovať nového premiéra alebo vyhlásiť nové voľby do Národného zhromaždenia. Vybral si prvú možnosť. No prinesie tento krok vytúženú politickú stabilitu?
Reformy už bývalého premiéra Bayrou, ktoré mali skrotiť prudko rastúci francúzsky deficit a dlh, vrátane škrtov vo výdavkoch v hodnote vyše 40 miliárd eur a kontroverzných návrhov, ako je zrušenie štátnych sviatkov, narazili na silný odpor a nepodarilo sa im získať väčšinovú podporu v parlamente. Znamená to piaty pád vlády v Paríži za posledné dva roky.
Prezident Macron odmieta výzvy na vypísanie nových volieb alebo na svoju vlastnú rezignáciu. Len niekoľko hodín po demisii Françoisa Bayrou Macron menoval novým premiérom bývalého ministra obrany Sebastiena Lecornu. Menovanie prezidentovho spojenca je vnímané väčšinou politického spektra ako ignorovanie spoločenskej nespokojnosti. Odborníci upozorňujú, že rastúca nestabilita ohrozuje nielen Francúzsko, ale aj celú Európsku úniu.
Prečo si Macron vybral novú vládu a nie nové voľby?
Po vypísaní nových volieb volajú hlavne lídri krajnej pravice a ľavice. Predčasné voľby by pravdepodobne posilnili politické extrémy, čomu sa chce centristický prezident Macron vyhnúť. Znamenalo by to pre neho vládnuť v rámci tzv. „kohabitácie“. Vo francúzskom politickom systéme je to situácia, keď prezident a premiér pochádzajú z odlišných strán, ktoré sú súčasťou opozičných politických táborov. Taká situácia rozhodne neprispieva k potrebnej politickej stabilite.
Najsilnejšou opozičnou stranou je Národné združenie (Rassemblement national) Marine Le Penovej a Jordana Bardelly. To si systematicky buduje pozíciu tým, že sa prezentuje ako obranca bežných Francúzov proti parížskej elite. Zameraním na životné náklady, migráciu a kriminalitu vytvorilo populistický naratív, ktorý oslovuje aj vrstvy obyvateľstva, ktoré boli kedysi pre krajnú pravicu nedostupné.
K ľavicovej opozícii patrí hnutie Nepoddajné Francúzsko (La France insoumise) Jeana-Luca Mélenchona. Odráža hnev tých, ktorí sú sklamaní Macronovými ekonomickými a sociálnymi reformami. Mobilizuje hlavne mladších voličov a mestskú ľavicu, ktorí v centristickom konsenze nevidia už nič prínosné.
Le Monde konštatuje, že predčasné voľby by dnes takmer určite posilnili práve tieto dva póly, čo by viedlo k ešte rozdrobenejšiemu parlamentu, ako je ten súčasný. Výsledkom by bola trvajúca patová situácia v Paríži a politická scéna by sa pripravila na to, aby sa prezidentské voľby v roku 2027 stali dvojpólovým súbojom medzi krajnou pravicou a krajnou ľavicou.
Dopad na Francúzsko
Odborníci predpovedajú, že pri patovej situácii v parlamente a blížiacich sa prezidentských voľbách v roku 2027 sa prezident Macron zrejme zameria na zahraničnú politiku, pričom sa bude snažiť udržať európsku a transatlantickú jednotu v otázkach Ukrajiny, obrany a medzinárodných záležitostí. Ide o oblasti, v ktorých má prezident stále silné právomoci.
Domáca paralýza pri schvaľovaní rozpočtu a sociálne protesty však môžu oslabiť ekonomickú dynamiku Francúzska. Taký vývoj môže ohroziť dôveru investorov, čo vyvolá obavy zo zvýšenej trhovej volatility, znižovania kreditného ratingu a zvýšenia nákladov na získanie nového dlhu. Ako tvrdia niektorí analytici, Francúzsko môže byť chorým mužom Európy. Jeho nestabilita môže byť zlomovým bodom pre európsku politiku na celé roky.
Bez novej vlády schopnej dosiahnuť konsenzus taktiež hrozí, že Francúzsko môže stratiť vplyv na kľúčové rokovania o novom dlhodobom rozpočte EÚ na roky 2028 až 2034, ktorý musia jednomyseľne schváliť členské štáty EÚ.
Dôsledky pre celú Európu
V Bruseli a Berlíne narastá znepokojenie. Nestabilita Francúzska môže do budúcna oslabiť jeho schopnosť presadzovať celoeurópske iniciatívy v oblasti bezpečnosti, obchodu a obrany, práve keď Európa čelí hrozbám zo strany Ruska, Číny a dokonca aj súčasnej americkej administratívy. Politický analytik Jörn Fleck varuje, že dôveryhodnosť Francúzska pri plnení záväzkov, či už v oblasti obranných výdavkov alebo pri celoeurópskej priemyselnej politike, môže utrpieť. To potenciálne zmení rozloženie síl v EÚ.
Riziká takejto situácie ďaleko presahujú domácu politiku. Macron sa snažil stavať do pozície strategického lídra Európy, pričom zapĺňal prázdne miesto, ktoré vzniklo stiahnutím sa Nemecka. Od presadzovania európskej suverenity v obrane a priemysle až po snahu o silnejšiu spoločnú reakciu na vojnu na Ukrajine, Macronova úloha je neoddeliteľná od rozhodovania v EÚ. Slabý francúzsky prezident, paralyzovaný vnútornými spormi, by narušil súdržnosť Únie v kritickom období.
Posilnený blok Marine Le Penovej v parlamente by mohol vyvíjať tlak na zahraničnú politiku, potenciálne obmedziť podporu Francúzska pre Ukrajinu a skomplikovať snahy EÚ o udržanie jednotného postupu proti ruskej agresii. Rovnako väčší vplyv krajne ľavicového Mélenchona by mohol posunúť Francúzsko k konfrontačnému postoju voči NATO, voľnému obchodu a fiškálnej disciplíne v rámci EÚ. Obe krajnosti by oslabili centristický konsenzus, ktorý je základom európskej integrácie, upozorňuje Euronews.
V čase, keď nacionalistické hnutia opäť naberajú na sile v Taliansku, Holandsku a naprieč strednou Európou, by Francúzsko zmietané politickým chaosom povzbudilo euroskeptické sily a urýchlilo širší kontinentálny posun od tradičného proeurópskeho establišmentu.
Z dažďa pod odkvap
V hre nie je len rozloženie síl v Paríži, ale tiež smerovanie celej Európy. Opakované pády vlád oslabujú schopnosť Paríža presadzovať iniciatívy na európskej úrovni a otvárajú priestor pre posilnenie extrémov. Ak sa Macronovi nepodarí udržať stabilitu, môže sa z Francúzska stať slabý článok európskej politiky.
Ak do času prezidentských volieb v roku 2027 ešte posilnia extrémne prúdy vo Francúzsku, dôsledky sa prejavia naprieč kontinentom: zastavené reformy, oslabené transatlantické partnerstvo a stále väčšie ťažkosti pri hľadaní spoločných reakcií na krízy. Európa tak môže prísť o silné francúzske slovo práve vo chvíli, keď je súdržnosť na kontinente najviac potrebná. Presne na to sa spoliehajú protivníci silnej Európy.
