Poznáte ten pocit, keď stojíte pred regálom s cereáliami a márne sa snažíte vybrať tie správne? S vyšším obsahom vlákniny, bez farbív, alebo výhodnejšie podľa ceny? Alebo radšej skúsiť novinku, ktorú vám odporučil kamarát? V pozadí tejto nevinnej nerozhodnosti môže byť niečo oveľa vážnejšie – syndróm FOBO.
Čo je to FOBO?
FOBO, teda Fear of a Better Option (strach z lepšej možnosti), je menej známy príbuzný populárneho FOMO – Fear of Missing Out (strach z premeškania). Kým FOMO nás ženie do aktivít zo strachu, že nám niečo utečie, FOBO robí presný opak. Paralyzuje nás, bráni nám konať, pretože sa bojíme, že niekde tam vonku je lepšia možnosť, než tá, ktorú máme pred sebou. Informuje magazín Pluska.
Tento pojem zaviedol investor a autor Patrick McGinnis ešte v roku 2004, keď v rovnakom článku predstavil aj termín FOMO. Ako sám vysvetlil pre The Guardian, všimol si tento fenomén už počas štúdia na Harvard Business School. Jeho spolužiaci boli neustále zamotaní do nekonečného zvažovania alternatív, neschopní spraviť jedno definitívne rozhodnutie. „Ľudská myseľ je naprogramovaná na hľadanie ideálneho riešenia,“ uviedol. V minulosti to mohlo byť otázkou prežitia, dnes nás to však často brzdí.
Moderný svet, nekonečné možnosti
FOBO je v podstate produktom doby. Kedysi boli rozhodnutia jednoduchšie – ak ste si išli kúpiť šnúrky do topánok, mali ste na výber tri typy. Dnes si na internete vyberáte z desiatok strán ponúk a stovky farieb či značiek. Viac možností neznamená automaticky väčšiu spokojnosť. Práve naopak – často vedie k frustrácii, úzkosti a celkovej neschopnosti rozhodnúť sa.
Táto neustála nerozhodnosť sa netýka len nakupovania. Môže zasiahnuť každú oblasť života – od výberu zamestnania, cez plánovanie dovolenky, až po hľadanie partnera. FOBO sa prejavuje ako neustále analyzovanie všetkých možností, až kým človek neurobí nič. Ako opisuje McGinnis, ide o pasivitu podobnú srnke zamrznutej v svetlách auta – chvíľa, keď treba konať, je premárnená.
Následky FOBO: Od stresu po narušené vzťahy
FOBO nie je len drobná nepríjemnosť. Psychológovia upozorňujú, že tento stav môže prerásť do vážnych psychických ťažkostí. Ľudia trpiaci FOBO často pociťujú úzkosť, stres a dokonca sa môžu dostať až k depresii. Neustále analyzovanie možností vedie k psychickému vyčerpaniu, strate spánku a apetítu.
FOBO však neovplyvňuje len jednotlivca, ale aj jeho okolie. Ak sa niekto nedokáže zaviazať k vzťahu alebo stále odkladá dôležité rozhodnutia, jeho partner či priatelia to môžu vnímať ako nespoľahlivosť. V pracovnom prostredí to zas môže brániť kariérnemu rastu – dotyčný nepošle životopis alebo neprijme ponuku len preto, že čaká na niečo ešte lepšie.
Niektoré prípady FOBO môžu mať korene v minulých skúsenostiach. Ak niekto v minulosti spravil rozhodnutie, ktoré neskôr oľutoval, môže sa stať, že v budúcnosti bude akémukoľvek rozhodnutiu vyhýbať. Tento strach z „ďalšej chyby“ môže byť paralyzujúci.
Ako sa FOBO zbaviť?
Aj keď FOBO pôsobí ako neoddeliteľná súčasť moderného sveta, existujú spôsoby, ako s ním bojovať. Základom je zmena prístupu – prestať hľadať „najlepšie“ rozhodnutie a uspokojiť sa s tým, ktoré je „dostatočne dobré“.
McGinnis radí, aby sme si uvedomili, že žiadna voľba nebude úplne dokonalá. Namiesto večného odkladania a čakania na ideál je lepšie rozhodnúť sa podľa toho, čo v danej chvíli vyhovuje najviac. „Ak si objednáte pizzu a prílohy vám nebudú chutiť, nič sa nedeje – nabudúce si vyberiete iné,“ hovorí metaforicky.
Rovnaký princíp platí aj pri väčších rozhodnutiach. Vyberáte si nový byt? Nemusí byť ideálny – stačí, ak je cenovo dostupný a vyhovuje základným potrebám. Ak sa objaví lepšia možnosť, presťahovať sa môžete vždy. Hľadáte prácu? Prvá voľba nemusí byť konečná – dôležité je spraviť krok vpred.
Naučme sa vážiť si to, čo máme
FOBO často spôsobuje, že si nedokážeme vážiť to, čo už máme. Neustále túžime po niečom lepšom a nedokážeme sa tešiť z prítomnosti. Keď sa však človek zmieri s tým, že „dokonale“ neexistuje, dokáže sa rozhodovať ľahšie a žiť spokojnejšie.
Zvládnuť FOBO znamená akceptovať, že väčšina životných rozhodnutí nie je nezvratná. Väčšina ciest má spätný chod alebo aspoň možnosť korekcie. A keď sa s tým zmierime, možno si bez stresu vyberieme aj tie cereálie.
