Seizmológovia vyjadrili obavy nad hrozbou mimoriadne intenzívneho zemetrasenia, ktoré v dohľadnej dobe hrozí eurázijskej krajine.
Turecko sa z veľkej časti nachádza v západnej Ázii (Anatolský polostrov), zatiaľ čo menšia časť na Balkánskom polostrove leží v juhovýchodnej Európe. Najväčšie napätie však zažíva jedno z veľkomiest krajiny – Istanbul.
Ten sa totiž nachádza na hranici tektonických dosiek, kde sa v podloží udržuje výrazné napätie, ktoré vytvára vysoké riziko. Výskumníci štúdie z Helmholtzovho centra pre geovedy GFZ v Nemecku prišli s nepríjemnou prognózou, podľa ktorej sa môže v dohľadnej dobe očakávať mimoriadne silné zemetrasenie, píše portál Wetter.
Uvoľnenie napätia
Podľa analýzy sa geologické namáhanie v podloží južne od tureckého mesta Istanbul neustále zvyšuje. Východiskovým bodom bolo zemetrasenie s magnitúdou 6,2 z 23. apríla 2025 v Marmarskom mori, ktoré leží južne a juhozápadne od Istanbulu.
Pod morom, ktoré sa nachádza medzi Čiernym a Stredozemným morom, je Marmarský zlom, kde sa stretávajú dve tektonické platne. V tejto zóne sa menšia Anatolská platňa posúva na západ okolo väčšej Eurázijskej platne.
V závislosti od typu horniny sa obe platne v rôznych častiach zlomu v rôznej miere zablokujú. V oblastiach s nižšou seizmickou aktivitou sa slabšie zámky uvoľňujú menšími, sotva postrehnuteľnými zemetraseniami. V oblastiach s veľmi drsným povrchom zlomov sú zámky intenzívnejšie, čo umožňuje hromadenie väčšieho napätia. Jedna takáto oblasť leží pod Princovými ostrovmi južne od Istanbulu.
Zdroj: zemetrasenie v Turecku, ilustračné/X/@republic
Tím pod vedením Patricie Martínez-Garzón sa zamerali na seizmickú aktivitu od roku 2007, aby posúdili procesy prebiehajúce v podzemí. Štúdia publikovaná v časopise Science sledovala vývoj zlomovej zóny a vzory dotrasov v rôznych časových intervaloch medzi rokmi 2007 a 2025.
Rastúca tendencia zemetrasení
Pozoruhodným zistením je rastúca tendencia zemetrasení s magnitúdou 5,0 a vyššou: v roku 2011 došlo k zemetraseniu s magnitúdou 5,2 a v roku 2012 k zemetraseniu s magnitúdou 5,1, obe v západnej časti Marmarského mora.
26. septembra 2019 zasiahlo centrálnu časť Marmarského mora zemetrasenie s magnitúdou 5,8 a tento rok sa v blízkosti vyskytlo zemetrasenie s magnitúdou 6,2. „Naše výsledky naznačujú dlhodobý trend čiastočnej aktivácie zlomu Marmarského mora, ktorý sa pohybuje na východ smerom k uzamknutému segmentu Princových ostrovov južne od Istanbulu,“ vysvetlila Martínez-Garzón.
Zdroj: zemetrasenie v Turecku, ilustračné/X/@thenewregion
V západnej a centrálnej časti Marmarského mora meracie prístroje zaznamenali početné menšie zemetrasenia, čo je znakom toho, že seizmické napätia sa uvoľňujú relatívne rýchlo. Za posledných päť rokov došlo k početným menším zemetraseniam mierne východne od epicentra s magnitúdou 6,2.
Ďalej na východ, pod Princovými ostrovmi, sa zemetrasenia takmer nevyskytli. To vedcom naznačuje, že v podzemí južne od Istanbulu sa hromadia významné tektonické napätia. „Marmarský zlom treba považovať za kriticky nabitý,“ povedal Marco Bohnhoff z Nemeckého výskumného centra pre geovedy GFZ, spoluautor štúdie.
„Aprílové zemetrasenie poskytlo len minimálnu úľavu,“ dodáva.
Katastrofálne následky
Marmarský zlom je jedinou časťou Severoanatolského zlomu, ktorá od roku 1766 nezažila zemetrasenie s magnitúdou 7,0 alebo vyššou. Autori štúdie preto predpokladajú, že ďalšie veľké zemetrasenie by sa mohlo vyskytnúť juhozápadne alebo južne od Istanbulu. „Mohla by to byť udalosť s magnitúdou 6 alebo iba predzvesť, ktorá spustí ešte väčšie zemetrasenie,“ hovorí Bohnhoff.
Na videu sú škody po zemetrasení. Zdroj: X/ The News Spark
Mesto Izmit, východne od Istanbulu, zažilo v roku 1999 zemetrasenie s magnitúdou 7,4, ktoré zabilo viac ako 18 000 ľudí. Pokiaľ by sa zemetrasenie porovnateľnej magnitúdy objavilo v metropolitnej oblasti Istanbulu, kde žije viac ako 15 miliónov ľudí, mohlo by to mať následky a mnoho zranených či mŕtvych ľudí.
Výskumníci preto apelujú na zavedenie lepšieho monitorovania seizmickej aktivity pod Marmarským morom a za dostupnosť údajov v reálnom čase.
„Zlepšenie seizmických monitorovacích systémov pozdĺž tohto podvodného zlomu je mimoriadne dôležité a môže si vyžadovať ďalšie vrtné stanice (okrem už existujúcich), trvalé inštalácie na morskom dne a pobrežné optické senzory nad Marmarským zlomom,“ píšu autori štúdie.
