Pod Alsaskými vinicami drieme ekologická časovaná bomba. Baňa Stocamine ukrýva tisíce ton toxického odpadu, ktorý môže v budúcnosti kontaminovať vodu pre milióny ľudí vo Francúzsku, Nemecku a Švajčiarsku. Vedci a aktivisti bijú na poplach — no zatiaľ márne.
Na prvý pohľad vyzerá areál Stocamine ako obyčajné priemyselné miesto. Nachádzajú sa v ňom dve šachty, moderné budovy a rad stromov lemujúcich parkovisko. No policajti stojaci na stráži naznačujú, že pod nohami sa skrýva niečo nebezpečné, až 42 000 ton jedovatých látok.
Baňa sa nachádza v meste Wittelsheim v Alsasku a kedysi slúžila na ťažbu draslíka. Dnes je jej úloha omnoho desivejšia: stala sa podzemným úložiskom chemického odpadu, informuje The Guardian. Navyše leží priamo nad jedným z najväčších zásobníkov podzemnej vody v Európe, ktorý zásobuje oblasť medzi Francúzskom, Nemeckom a Švajčiarskom.
Od príležitosti k ekologickému riziku
Pôvodne mal byť odpad v bani uložený len dočasne, no dnes tam ostáva bez jasného plánu na jeho odstránenie. Francúzske úrady sa rozhodli šachty zabetónovať a odpad ponechať na mieste. Aktivisti toto rozhodnutie považujú za „časovanú bombu“, ktorá ohrozí zdravie budúcich generácií.
Banský systém pod zemou sa tiahne až 125 kilometrov a ukrýva ortuť, arzén, cyanid a iné smrtiace chemikálie. Okolitá hornina sa zároveň postupne posúva a klesá. Odborníci varujú, že za niekoľko storočí môže voda preniknúť do bane a rozniesť toxické látky do zásob pitnej vody.
Vedci volajú po radikálnom riešení
Podľa niektorých expertov je jediným skutočne bezpečným riešením úplné vybratie odpadu, čo by stálo približne 65 miliónov eur. Iní tvrdia, že aj pri najlepšej snahe nemožno zaručiť, že odpad časom nezačne presakovať.
Toxíny ako ťažké kovy či cyanid môžu spôsobiť rakovinu, neurologické poruchy a poškodenie obličiek. Ich prítomnosť vo vodných ekosystémoch zároveň devastuje ryby a ďalšie organizmy, vytvára „mŕtve zóny“ a ohrozuje celú biodiverzitu.
Neistá budúcnosť generácií
Alsace Nature, ekologická organizácia, zažalovala Francúzsko na Európskom súde pre ľudské práva. No v júni 2025 súd rozhodol, že odpad môže zostať, keďže stav galérií údajne už neumožňuje bezpečné vybratie.
Bývalý baník Jean-Pierre Hecht, ktorý sa kedysi na projekte podieľal, dnes priznáva sklamanie. Pre miestnych baníkov bola možnosť ukladania odpadu prezentovaná ako záchrana pracovných miest, no realita priniesla len dezilúziu. Hecht dnes hovorí, že sa cítia „zradení“ a oklamaní.
„Banu pre životné prostredie“ vystriedal strach
V 90. rokoch sľubovali úrady a letáky, že Stocamine poskytne nové pracovné príležitosti a „zelené riešenie“. Namiesto toho však v roku 2002 pod zemou vypukol ničivý požiar a obavy verejnosti ešte vzrástli. Projekt napokon vytvoril iba 24 miest namiesto plánovaných deväťdesiatich.
„Dúfali sme, že nájdeme riešenie na spracovanie a recykláciu tohto odpadu. Ale táto práca nikdy neuzrela svetlo sveta,“ povedal Jean-Pierre Hecht.
Starosta Wittelsheimu dnes priznáva, že by sa najradšej odpadu zbavil. No zatiaľ sa zdá, že „najmenšie zlo“ je, paradoxne, ponechať toxické dedičstvo budúcim generáciám.
Volanie k zmene
„Musíme radikálne prehodnotiť, ako nakladáme s odpadom,“ varuje expert Marcos Buser. „Nemôžeme ho jednoducho zakopať a dúfať, že zmizne. Príroda si všetko pamätá — a jedného dňa nám to vráti.“
„Toto bremeno jednoducho zanechávame našim potomkom.“ Medzitým sa Európske spoločenstvo Alsaska odvolá proti rozhodnutiu vlády zapečatiť odpad v Stocamine betónom. „Chceme systematicky pripomínať občanom a ich voleným zástupcom, že pod ich nohami tiká časovaná bomba,“ hovorí Flory.
