Podvedomie býva opisované ako tichý dirigent ľudského správania – formuje rozhodnutia, vzťahy aj postoj k sebe samému. Autorka pôvodného textu sa rozhodla zistiť, či je možné toto „skryté riadiace centrum“ ovplyvniť a zmeniť jeho nastavenie. Počas niekoľkých mesiacov sa stretla s neurovedcami, psychológmi a terapeutmi, pričom vyskúšala postupy od vedecky podložených prístupov až po alternatívne techniky.
Podľa odborníkov si v sebe ľudia nesú hlboké presvedčenia, ktoré sa utvárali počas života – od rodinného prostredia, cez kultúrne vzory, až po osobné skúsenosti. Tieto presvedčenia môžu byť prospešné, ale aj škodlivé. Príkladom je situácia, keď niekto túži po profesionálnom úspechu, no má strach z vystupovania pred ľuďmi, alebo chce finančnú stabilitu, ale nevedome sa vyhýba príležitostiam, ktoré by k nej viedli. Píše o tom Independent.
V populárnych podcastoch či motivačných knihách sa často spomína tvrdenie, že „podvedomie riadi 95 percent nášho správania“. Neurovedkyňa Dr. Tara Swart však upozorňuje, že presné číslo nikto nepozná: „Je veľmi ťažké dať tomu presné percento. Dá sa povedať, že veľká časť našich činov vychádza z týchto hlbokých presvedčení.“
Nobelista Daniel Kahneman vo svojej knihe Thinking, Fast and Slow rozdeľuje myslenie na dva systémy: rýchly, intuitívny a podvedomý (systém 1) a pomalý, vedomý a analytický (systém 2). Prvý systém pomáha pri rutinných rozhodnutiach či rýchlej reakcii na nebezpečenstvo, no môže viesť aj k nevýhodným voľbám, napríklad k opakovanému výberu nevhodných partnerov alebo impulzívnym nákupom.
Neuroplasticita ako cesta k zmene
Podľa Dr. Swarta sa ovplyvňovanie podvedomia opiera o neuroplasticitu, schopnosť mozgu vytvárať nové spojenia a meniť existujúce dráhy na základe učenia a skúseností. Swart opisuje štyri kroky, ktoré považuje za kľúčové:
- Uvedomenie – zachytiť svoje myšlienky a hľadať hlbšie presvedčenia, ktoré ich formujú.
- Zameraná pozornosť – sledovať, ako tieto presvedčenia ovplyvňujú správanie.
- Zámerná prax – vedome konať tak, aby sa posilnilo nové presvedčenie.
- Zodpovednosť – nastaviť mechanizmus, ktorý udrží zmenu v chode.
Psychiater Dr. Dan Siegel dodáva, že by sa mal používať skôr pojem „ovplyvniť“ než „preprogramovať“: „Nie sme stroje. Myseľ nie je len mozog, zahŕňa aj nervový systém a naše vzťahy.“
Čo zmeniť možno a čo zostáva pevné
Temperament formovaný ešte pred narodením sa zmeniť nedá. Dá sa však upraviť reakcia naň, napríklad zvládanie stresu či tvorba vzťahových vzorcov. Siegel zdôrazňuje, že trauma uložená mimo vedomého vnímania sa dá terapeutickou prácou postupne uvoľniť.
Podvedomie formuje aj prostredie: rodina, kultúrne príbehy či sociálne siete. Odborníci odporúčajú spochybňovať presvedčenia, ktoré sa s realitou už nezhodujú.
Techniky, ktoré sa snažia preniknúť hlbšie
Používané metódy siahajú od afirmácií a vizualizácií po hypnózu, EFT (ťukanie na akupresúrne body) či vedený denník. Časť z nich má málo vedeckých dôkazov, iné preukázateľne znižujú stres alebo zlepšujú sebareflexiu. Cieľ je spoločný, obísť vedomé myslenie a pracovať s hlbšími vzorcami.
Autorka pôvodného textu absolvovala rýchlu rezolučnú terapiu (RRT), EFT a napokon kurz metódy Psych-K, ktorá využíva tzv. „stav celého mozgu“ na zmenu presvedčení.
Kurz viedli Cazzie Dare a Sharon Lock. Účastníci si vyberali konkrétne oblasti života s nerovnováhou, tvorili nové presvedčenia a pomocou svalového testovania a jednoduchých pohybov dosahovali rovnováhu medzi hemisférami. Proces zahŕňal aj tzv. „supervedomie“ – vnútornú múdrosť, ktorá mohla zmenu povoliť alebo zamietnuť, ak by nebola bezpečná či prospešná.
Po úspešnom procese nasledoval konkrétny krok v reálnom živote, ktorý pomáhal upevniť nové nastavenie mysle.
Podľa autorky pôvodného textu sa najvýraznejší efekt prejavil v tvorivej práci – písanie scenárov, ktoré predtým sprevádzala prokrastinácia, sa stalo plynulejším a menej stresujúcim. Zmenil sa aj jej celkový pohľad na podvedomie, prestala ho vnímať ako hrozbu a začala ho považovať za spoluhráča.
Ako uzatvára Dr. Swart: „Prečo musí veda všetko dokázať? Ak vám niečo pomáha, prečo by to nemohlo byť v poriadku?“
