Úvodné analýzy z tajných služieb, ktoré boli poskytnuté vládnym predstaviteľom v Európskej únii, naznačujú, že Irán si po nedávnych amerických leteckých útokoch na svoje jadrové zariadenia udržal väčšinu svojich zásob vysoko obohateného uránu.
Dvaja predstavitelia z Európy, ktorí si priali zostať v anonymite informovali že zásoba približne 408 kilogramov uránu, obohateného takmer na úroveň použiteľnú pre jadrové zbrane, nebola v čase útokov sústredená iba v závode Fordow. Podľa nich bola táto kritická zásoba rozdelená do viacerých ďalších lokalít po celom území krajiny, čo výrazne znižuje pravdepodobnosť, že by americké nálety dokázali úplne zničiť iránsky jadrový program. Informuje portál financialtimes.
Útoky na iránske jadrové zariadenia
Trump na sociálnej sieti uviedol, že zásoby uránu nebolo možné z Fordow vyviezť, pretože by to bolo príliš nebezpečné, trvalo by to dlho a materiál je veľmi ťažký a náročný na prepravu. Európske vlády zatiaľ čakajú na podrobnú správu o rozsahu škôd na podzemných objektoch v komplexe Fordow. Prvé správy hovoria o značných škodách, avšak o úplnom zničení budov zatiaľ nemožno hovoriť.
Závod Fordow je známy tým, že sa nachádza hlboko pod zemou, ukrytý pod horským masívom pri posvätnej lokalite Qom. Je to jedno z dvoch hlavných miest, kde Irán vykonáva obohacovanie uránu na vysoké percento čistoty, čo je kľúčový krok pri výrobe materiálu na jadrové zbrane. Druhým takýmto zariadením je Natanz, ktoré je známe svojimi rozsiahlymi centrifúgovými systémami. Okrem nich Irán využíva aj ďalšie menšie lokality, kde uchováva a spracováva urán a ďalšie jadrové materiály.
Iránske úrady naopak tvrdia, že zásoby vysoko obohateného uránu premiestnili ešte pred americkými náletmi, ktoré nasledovali po sérii izraelských útokov. Americká armáda použila presne navádzané bomby určené na zničenie podzemných bunkrov, aby zasiahla závody Fordow a Natanz, druhé hlavné centrum pre obohacovanie uránu. Okrem toho Spojené štáty zasiahli aj zariadenie v meste Isfahan, kde sa spracováva jadrové palivo a skladujú materiály.
Diplomatické napätie medzi USA, Európou a Iránom
Rafael Grossi, generálny riaditeľ Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (IAEA), vo svojom vyjadrení povedal, že iránsky jadrový program utrpel „obrovské škody“, no úplné zničenie bolo prehnané tvrdenie. Dodal, že inšpektori agentúry by mali čo najskôr získať prístup k zariadeniam, aby mohli skontrolovať aktuálne zásoby uránu, najmä tých 408 kilogramov obohatených na 60 percent, ktoré sú najkritickejšie.
Situácia je však komplikovaná tým, že inšpektori IAEA nemohli navštíviť jadrové zariadenia od začiatku izraelských útokov, čo sťažuje získanie presných informácií. Irán zároveň oznámil, že plánuje prijať „špeciálne opatrenia“ na ochranu svojich jadrových zariadení a materiálov, čo môže ešte viac zúžiť možnosti monitorovania zo strany medzinárodných kontrolórov.
Európska únia, ktorá bola aktívna v rokovaniach o iránskom jadrovom programe, momentálne čaká na jasný signál zo Spojených štátov, ako bude Washington pristupovať k budúcnosti rokovaní s Teheránom. Podľa viacerých zdrojov je momentálne európska politika voči Iránu „na pauze“, kým sa nezjaví nová iniciatíva zo strany americkej administratívy.
Administratíva Donalda Trumpa pred vypuknutím konfliktu v regióne viedla nepriamu komunikáciu s Iránom s cieľom dosiahnuť dohodu o obmedzení jadrových aktivít. Po posledných náletoch Trump vyhlásil, že Washington plánuje rozhovory s Teheránom už v nasledujúcom týždni, no zároveň naznačil, že dohoda nemusí byť nevyhnutná vzhľadom na spôsob, akým boli zasiahnuté iránske jadrové zariadenia.
Podľa jedného z európskych predstaviteľov je situácia „úplne nepredvídateľná“ a momentálne neexistujú žiadne konkrétne kroky. „Na chvíľu robíme iba minimum,“ uviedol.
