Slovensko disponuje približne 18-tisíc km² poľnohospodárskej pôdy, Ukrajina má viac ako 413-tisíc km² – teda 22-krát viac. Tento nepomer jasne ilustruje potenciál ukrajinského agrosektora, ktorý je zároveň aj jedným z pilierov jej ekonomiky. Na rozdiel od Slovenska, kde v poľnohospodárstve pracuje 2,5 % obyvateľstva, na Ukrajine je to až 17 %.
Iná liga
Podľa analýzy Inštitútu pôdohospodárskej politiky (IPP) pri ministerstve pôdohospodárstva má Slovensko po vstupe Ukrajiny do EÚ čeliť nielen cenovej, ale najmä objemovej konkurencii. Krajina by sa stala najväčšou agrokrajinou Únie, čím by výrazne ovplyvnila prerozdelenie dotácií a trhov, informuje slovensko-európsky portál euractiv.sk.
Obilniny, hydina a zelenina
Ukrajinskí farmári pestujú najmä rovnaké plodiny ako slovenskí – pšenicu, kukuricu, repku či slnečnicu. V období 2019 – 2021 bola ich produkcia pšenice až 14-násobne vyššia ako na Slovensku.
Hydinové farmy na Ukrajine chovajú až 20-krát viac hydiny, pričom po zrušení ciel EÚ zaznamenala pätnásťnásobný nárast dovozu hydinového mäsa z Ukrajiny.
Závažné riziko predstavuje aj konkurencia v segmente ovocia a zeleniny. Analýza upozorňuje, že ukrajinskí producenti dokážu dodať tieto produkty na slovenský trh lacnejšie, čo môže viesť až k zániku menších domácich fariem.
Dotácie môžu klesnúť o štvrtinu
Rozšírenie EÚ o Ukrajinu by zásadne ovplyvnilo rozpočet Spoločnej poľnohospodárskej politiky. Podľa predbežných odhadov by Ukrajina mohla ročne získať 10 miliárd eur z agrodotácií, čo je viac než súčasné príspevky pre Francúzsko.
To by mohlo pre slovenských poľnohospodárov znamenať pokles dotácií až o 25 %.
Mali by sme diverzifikovať
Analytici odporúčajú, aby sa slovenské agropodniky zamerali na pestovanie plodín s vyššou pridanou hodnotou – napríklad bio potraviny, produkty s regionálnym pôvodom či špeciality pre prémiové trhy.
Kľúčom má byť aj posilnenie spolupráce s ukrajinskými partnermi pri spracovaní a exporte potravín, ako aj zapojenie do obnovy ukrajinského agrosektora.
Ministerstvo stagnuje
Rezort by mal podľa dokumentu vytvoriť predvídateľné prostredie, investovať do poradenstva a prepájať vedu s praxou.
Východiskom má byť strategický dokument Vízia pre moderné poľnohospodárstvo 2035, ku ktorému sa však aktuálne vedenie ministerstva verejne neprihlásilo.
